Tieto 4 typy hrncov a panvíc uvoľňujú do potravín toxické chemikálie. Nemáte ich v kuchyni?

3.8
(31)

Dalibor , 09. 11. 2019
)

Počuli ste už niekedy príslovie, že "človek je taký dobrý, aké sú jeho nástroje"? Nikdy to nebolo pravdivejšie ako v prípade kuchynského náčinia.Zvyčajne veľa premýšľate o tom, aké jedlo budete variť a či je zdravé, ale málo o tom, v čom ho budete variť.

Bez ohľadu na to, koľko biopotravín kupujete alebo koľko zdravých receptov používate, v nesprávnych hrncoch alebo panviciach sa aj to najlepšie jedlo môže nevedomky zmeniť na jed.

Škodlivé hrnce a panvice

Kuchynské hrnce majú rôzne tvary a veľkosti. Líšia sa však nielen týmito vonkajšími znakmi, ale aj svojím vplyvom na vlastnosti potravín. Pochopiť, ako ovplyvňujú zloženie potravín, je dôležitá lekcia, ktorú by si mal osvojiť každý zodpovedný kuchár.

Používanie nesprávneho kuchynského riadu navyše nielenže zmení chuťové vlastnosti jedla, ale môže mať katastrofálne následky pre vaše zdravie. Poďme sa teraz bližšie pozrieť na to, akým panviciam a hrncom by ste sa mali vyhnúť.

Keramické hrnce a panvice

Keramický riad síce pôsobí pekným estetickým dojmom, ale zároveň z neho do jedla unikajú toxíny. Sú vyrobené z rôznych druhov kovov, ktoré sú potom obalené syntetickými polymérmi. Tie sú však mäkšie ako kovy a zvyčajne vydržia menej ako 1 rok.

Opakované zahrievanie v nich potom urýchľuje koróziu a vznik rýh. Keď k tomu dôjde, z povrchu sa do potravín začne uvoľňovať olovo, ktoré sa do týchto povlakov pridáva na zvýšenie ich odolnosti voči nárazom a tiež preto, že zabezpečuje farebnú rovnomernosť.

Množstvo unikajúceho olova závisí od typu výrobcu, ale aj relatívne malé dávky olova sú pre ľudský organizmus škodlivé.

Hliníkové hrnce a panvice

Hliníkové hrnce sú súčasťou našich kuchýň už desaťročia, počas ktorých nám nevedomky spôsobili zdravotné problémy. V súčasnosti sú hliníkové hrnce a panvice pokryté ochranným povlakom, ktorý sa však časom opotrebuje a hliník môže preniknúť do našich potravín.

Hliníkový riad je síce lacnejší, ale škody na vašom zdraví za to naozaj nestojia. Keď sa hliník dostane do vášho tela, hromadí sa v mozgu, nervoch, srdci, pľúcach a kostiach. Hliník má najničivejšie účinky na nervové bunky, čo vedie k chorobám, ako je Alzheimerova a Parkinsonova choroba, skleróza multiplex, demencia a iné poškodenia celého nervového systému. Ak teda chcete ušetriť peniaze, ušetrite ich niekde inde, ale nikdy nie na hrncoch a panviciach, v ktorých varíte.

Medené hrnce a panvice

Mnohí ľudia obľubujú medený riad, pretože dobre vedie teplo a umožňuje rýchle a rovnomerné varenie. Za svoje pohodlie však musia zaplatiť. Kúsky odkrytej medi a toxický nikel z ochranného povlaku sa rýchlo uvoľňujú do potravín, čo spôsobuje rôzne druhy alergií.

Okrem toho vystavenie organizmu veľkým dávkam medi znižuje hladinu zinku, oslabuje imunitný systém, narúša činnosť viacerých orgánov a poškodzuje aj štítnu žľazu. Preto je najlepšie vyhnúť sa medi ako materiálu pre vaše hrnce a panvice.

Teflónové hrnce a panvice

O škodlivosti teflónových panvíc a hrncov ste už pravdepodobne počuli, ale uvádzame ich tu pre prípad, že by ste na ne zabudli. Problém s teflónom spočíva v tom, že ak sa zahreje nad určitú teplotu, začne do potravín uvoľňovať silné karcinogény. Takže aj malá neopatrnosť môže vážne poškodiť zdravie vašej rodiny.

Zdravé alternatívy hrncov a panvíc

Teraz vám pravdepodobne napadne otázka, aké hrnce a panvice teda používať?

Máme pre vás dobrú správu. Existujú zdravé alternatívy, a to sú:

  • Liatina - má podobné nepriľnavé vlastnosti ako teflón. Možno ich umiestniť do rúry alebo na gril. Je však potrebné sa o ne pravidelne starať a natierať ich jedlým olejom.
  • Nerezová oceľ - dobre vyzerá, čiastočne sa nepripaľuje, je ľahšia ako liatina, odolná voči poškriabaniu alebo odlupovaniu povlaku (pretože žiadny nemá) a vydrží veľmi dlho.
  • Sklo - podobne ako nehrdzavejúca oceľ, aj tvrdé sklo je odolný materiál, ktorý nehrdzavie a do jedla takmer nič neprepustí. Treba uznať, že každý typ panvice a hrnca prepustí do jedla niektoré z týchto látok vo väčšej či menšej miere.

Cieľom je však minimalizovať alebo obmedziť tieto výpuste na látky, ktoré nie sú pre telo škodlivé - napríklad malé množstvá železa sú neškodné v porovnaní s meďou alebo olovom.