Nedávna štúdia, ktorú uverejnil Inštitút práce v austrálskom Melbourne, ukázala, že ľudia nad 40 rokov by nemali pracovať viac ako 3 dni v týždni. Na tejto štúdii sa zúčastnilo 3 500 mužov a žien a vedci skúmali ich pracovné návyky a ich vplyv na kognitívne funkcie. prvá časť testov sa zamerala na meranie mozgových funkcií, ako je pamäť, uvažovanie a abstraktné myslenie. Druhá časť sa potom zamerala na skúmanie ich vedomostí.
Čo výskumníci zistili
Vedci dospeli k záveru, že mozgový výkon účastníkov štúdie bol najvyšší, keď pracovali približne 25 hodín týždenne. To približne zodpovedá 3 dňom s 8-hodinovým pracovným dňom. Pri práci 45 hodín týždenne sa výkonnosť účastníkov znížila, pretože v tom čase už nastupovali účinky stresu a únavy. Podľa jedného z troch autorov štúdie Colina McKenzieho, profesora na univerzite Keio, úroveň intelektuálnej stimulácie, ktorú poskytuje práca, závisí práve od počtu odpracovaných hodín.
Práca sa tak stáva dvojsečnou zbraňou
Najprv stimuluje mozgovú činnosť, ale po prekročení určitej hranice nastupuje stres a únava. To má potom zničujúci vplyv na kognitívne funkcie. Podobne ako pracovný čas to postihuje ľudí v strednom a vyššom veku. Okrem spomínaného vplyvu na mozog má počet odpracovaných hodín vplyv aj na udržanie duševnej sviežosti u ľudí v strednom a vyššom veku.
Ako uvádza McKenzie, práca 40 hodín týždenne, čo je typický pracovný týždeň, môže mať na mozog lepší účinok ako žiadna práca , ale nedosahuje maximálny účinok práce na mentálnu stimuláciu. Vplyv počtu odpracovaných hodín na funkciu mozgu sa v jednotlivých krajinách pravdepodobne líši. Na mozog vplývajú aj ďalšie faktory, ako napríklad typ práce (manuálna verzus duševná), intenzita jej vplyvu na mozog, popracovné aktivity atď.
Záver
Priznajme si, že tradičná práca na plný úväzok má pre ľudí po 40. roku života negatívny vplyv na ich mozog.Je to síce lepšie ako nepracovať vôbec, ale podstatne horšie ako ideálnych 25 hodín týždenne.
