Obsah článku
Každý druhý človek na svete nosí v tele baktériu, ktorá patrí medzi päť najväčších infekčných spúšťačov rakoviny. Nie je to teória – vyplýva to z rozsiahlej analýzy epidemiológov publikovanej v prestížnom odbornom časopise The Lancet Oncology. Podľa nej súviseli infekcie v roku 2024 s približne 2,3 milióna nových prípadov rakoviny, čo predstavuje zhruba 12 % všetkých prípadov diagnostikovaných na svete. A takmer za všetkými stálo iba päť patogénov.
HPV: 750-tisíc prípadov a stále podceňované očkovanie u mužov
Tesne za H. pylori sa umiestnilo HPV – ľudský papilomavírus súvisel s asi 750-tisíc prípadmi rakoviny, čo tiež zodpovedá 4 % celosvetových prípadov z roku 2024. Práve pri HPV je situácia z hľadiska prevencie najpriamočiarejšia: existuje účinná vakcína, ktorá dokáže ochranu poskytnúť skôr, než dôjde k infekcii.
Autori analýzy pritom upozorňujú na skupinu, ktorá bývala z očkovacích programov vyčleňovaná – mužov. Historicky sa HPV vakcinácia zameriavala prevažne na dievčatá a ženy. Vírus však môže spôsobovať rakovinu aj u mužov, napríklad rakovinu hrdla, análnu rakovinu či rakovinu penisu.
EBV nakazí 95 % dospelých a vakcína stále neexistuje
Vírus Epsteina-Barrovej (EBV) – ten istý, ktorý stojí za infekčnou mononukleózou – infikuje podľa odhadov až 95 % dospelej populácie. V porovnaní s predchádzajúcimi globálnymi štúdiami ho aktuálna analýza zaraďuje ako dôležitejší faktor, než sa doteraz predpokladalo: pribudli totiž dôkazy o príčinnej súvislosti medzi EBV a niektorými druhmi rakoviny.
Schválená vakcína proti EBV však v súčasnosti neexistuje. Niekoľko kandidátnych vakcín sa síce skúma v klinických štúdiách, no do praxe sa zatiaľ nedostala žiadna. Vírus hepatitídy B bol spojený s ďalšími 2 % nových prípadov rakoviny, vírus hepatitídy C s menej než jedným percentom.
Tri štvrtiny prípadov v chudobnejších krajinách
Analýza odhalila aj výraznú geografickú nerovnováhu. Až tri štvrtiny prípadov rakoviny spojených s infekciami pochádzali z krajín s nízkymi a strednými príjmami. Najväčšej záťaži čelila východná Ázia, ktorá sama o sebe predstavovala 42 % celosvetového počtu týchto prípadov – predovšetkým vplyvom H. pylori a hepatitídy B. Veľká časť prípadov pochádzala aj z juhovýchodnej Ázie a subsaharskej Afriky.
Táto nerovnováha nie je náhodná. Tam, kde chýba prístup k vakcinácii, kvalitnej diagnostike a liečbe, sa infekcie šíria bez záchytnej siete. Čo v bohatších krajinách zachytí preventívna prehliadka, v chudobnejšom prostredí ostáva dlhé roky neodhalené.
Hlavná autorka štúdie Harriet Rumgay spolu s kolegami zdôrazňuje, že infekčný pôvod časti nádorových ochorení vytvára priestor na prevenciu. „Pri mnohých karcinogénnych infekčných agensoch existujú alebo by mohli existovať preventívne opatrenia vrátane vakcín, diagnostiky, liečby a bezpečných postupov,“ uvádzajú vedci.
V praxi to znamená: ak ste sa ešte nedali zaočkovať proti HPV alebo hepatitíde B, je to konkrétny krok, ktorý môžete urobiť – poraďte sa so svojím lekárom o možnostiach. Pri H. pylori môže lekár navrhnúť diagnostický test, ak máte dlhodobé tráviace ťažkosti. Pri EBV zatiaľ plošná prevencia k dispozícii nie je.
Autori však upozorňujú, že samotná existencia vakcín a liečby nestačí. „Takéto stratégie sa často využívajú nedostatočne pre spoločenské, finančné a politické prekážky, práve v prostrediach, ktoré ich potrebujú najviac,“ konštatujú. Boj proti rakovine sa preto podľa nich nemôže sústrediť iba na liečbu – rovnako dôležité je predchádzanie infekciám, ktoré k nej môžu viesť.
