Obsah článku
Stres. Jeden z najpalčivejších a najzávažnejších problémov nášho moderného a uponáhľaného sveta. Stres zažívame v práci, v rodine i v partnerských vzťahoch, obávame sa o budúcnosť a o to, čo nestíhame. Ak sa však nenaučíte také vypäté situácie zvládať, skôr či neskôr sa u vás vplyvom stresu môžu rozvinúť mnohé choroby. Nepodceňujte preto stres a snažte sa mu čo najviac vyhýbať.
Duševné poruchy
Stres a depresia môžu spôsobovať únavu, pasivitu a nezáujem, emočnú labilitu, pocit odcudenia a záchvaty paniky. Niekedy sa s nimi v takom prípade ľudia začnú vyrovnávať fajčením alebo alkoholickými nápojmi, čo vedie k rozvoju závislostí. Ak si na stres nedáme pozor, môže u nás prerásť aj do duševného ochorenia. Osvojte si preto radšej niekoľko základných techník duševnej autohygieny.
Problémy so srdcom, tráviacim systémom i s pokožkou
Emotívna nestabilita ovplyvňuje aj kardiovaskulárny systém a vyvíja naň neustály tlak. V dôsledku stresu sa môžu objaviť srdcové arytmie, vysoký krvný tlak, zlyhanie srdca, nedostatok kyslíka v tele alebo problémy s kŕčovými žilami. Ani jeden z týchto problémov netreba podceňovať. Ďalšou dôležitou prevenciou je samozrejme aj zdravý životný štýl.
Stres nepriamo ovplyvňuje aj náš tráviaci systém. Zatiaľ čo niektorí ľudia riešia stresové situácie prejedaním sa, iní v takej situácii nevedia prehĺtnuť ani jedno sústo. Stres môže tiež viesť k presýteniu žalúdočnou kyselinou, k vzniku vredov, žlčových kameňov, zápche alebo hnačke. Ak je stres dlhodobý, môže sa prejaviť aj na našej pokožke. Rôzne ekzémy, psoriáza, akné alebo dermatitída niekedy vznikajú v dôsledku dlhodobého nadmerného stresu.
Migrény, rakovina a cukrovka
Aj bolesti hlavy sú vo väčšine prípadov spôsobené veľkým stresom a úzkosťou. Sami si môžeme všimnúť, že akonáhle sa začneme stresovať, často čoskoro nastúpi aj migréna. V extrémnych prípadoch býva sprevádzaná závratmi a zvracaním. Omnoho lepším riešením než prehĺtanie práškov je teda snažiť sa vyhýbať stresu a dopriať si každý deň aspoň chvíľu pre seba.
Výskum ukázal, že u žien stresujúceho sa a nervózneho typu dochádza častejšie k výskytu rakoviny prsníka než u žien pokojných a vyrovnaných. Pozor by si mali dať i tehotné ženy – podľa lekárov sa predispozícia k cukrovke vytvára už v maternici, ak je matka počas tehotenstva vystavená nadmernému stresu. V popôrodnom období môže chronický stres alebo depresia spôsobiť cukrovku prakticky kedykoľvek.
