Obsah článku
Obchodné návyky a zvyklosti za socializmu sa značne líšili od dnešného štandardu. V Československu, kde až do roku 1993 neexistovali supermarkety, sa ľudia museli spoliehať na samoobsluhy a pultové predajne. Prvá samoobsluha bola otvorená v júni 1955 na Žižkove a priniesla revolučnú zmenu – zákazníci si mohli tovar vyberať a nakupovať sami, čo bola v tom čase novinka.
Rady na nedostatkové tovary
S rozvojom panelovej výstavby v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch sa samoobsluhy stali centrom každodenného života. Nielenže tu ľudia nakupovali, ale aj sa stretávali a diskutovali o aktuálnych udalostiach. Častým javom boli rady na nedostatkové tovary, ako banány, pomaranče alebo mandarínky, ktoré boli k dispozícii väčšinou len pred Vianocami. Mať prístup k lepším produktom, ako exotické ovocie alebo kvalitné údeniny, si vyžadovalo mať priateľov medzi predavačkami – čo znamenalo prístup k tovarom predávaným pod pultom.
Vôňa čerstvej kávy a mlieko v sáčku
V obchodoch bolo možné cítiť charakteristickú vôňu čerstvej kávy. Káva značky Standard bola zrnková a po zaplatení si ju každý v mlynčeku, ktorý stál za pokladňami, sám zomlel. Ďalším typickým produktom z tých čias bolo mlieko v sáčku, ktorému sa hovorilo igelitové vemeno a ktoré občas prasklo ešte skôr, než ste ho zaplatili.
Výberové potraviny a Tuzex
Ďalším typom obchodu bol takzvaný ESO, kde sa predávali výberové potraviny. Tieto predajne sa nachádzali iba vo väčších mestách a ponúkali exkluzívnejší tovar, na ktorý si priemerný občan nemohol dovoliť denne míňať. Špeciálnou kategóriou bol Tuzex, obchod domáceho exportu. Išlo o sieť obchodov, kde sa za valuty zahraničných mien alebo tuzexové poukážky dalo kúpiť aj tovar zo západných krajín, ktorý v bežnej distribúcii nebolo možné zohnať.
Takto vyzerali obchody za socializmu. Boli to časy, keď regály neboli plné a výber bol obmedzený, ale ľudia si našli spôsoby, ako sa s týmito ťažkosťami vyrovnať.
