Obsah článku
Branná výchova bola neoddeliteľnou súčasťou školského vyučovania v období komunizmu a vyvoláva spomienky u tých, ktorí chodili do školy v 70. a 80. rokoch. Po revolúcii v novembri 1989 bol tento predmet zrušený, ale dodnes si ho mnohí pamätajú ako súčasť svojho detstva. Plynové masky, igelitové vrecká na nohách a rôzne nácviky boli bežnou súčasťou školského života.
História a širší kontext brannej výchovy
Branná výchova bola viac než len školnou povinnosťou – bola súčasťou prípravy na život v polovojskej spoločnosti a fungovala na základe prísnej disciplíny. V roku 1966 vytyčil 13. zjazd KSČ zásady brannej výchovy, ktorá sa najprv stala súčasťou telesnej výchovy, ale neskôr bola zavedená ako samostatný predmet.
Zásady brannej výchovy po roku 1968
Po okupácii Československa v roku 1968 a následnej normalizácii boli zásady brannej výchovy znovu upravené. V roku 1971, za vlády Gustáva Husáka, došlo k posilneniu tohto predmetu v školách. Branná výchova sa stala povinnou pre všetkých žiakov a študentov.
Branná výchova v škole a spoločnosti
Branná výchova mala pripraviť deti nielen fyzicky a morálne, ale aj učiť ovládať bojovú techniku a správne reagovať na krízové situácie. Spolu so školou sa do výučby zapojili aj ďalšie organizácie ako armáda, pionierska organizácia alebo Svazarm. Cieľom bolo vychovať generáciu, ktorá by bola pripravená na prípadnú agresiu a bola schopná sa brániť.
Aj keď branná výchova zmizla zo školských osnov po roku 1989, zostáva súčasťou spomienok mnohých ľudí, ktorí ju zažili ako súčasť svojho školského života.
