Obsah článku
Nie je nič neobvyklé na tom, že ľudia vo veľkých mestách často žijú osamelo. Tisíce ľudí, ale nikto, na koho by sme sa mohli kedykoľvek obrátiť. Pre staršieho človeka je táto situácia o niečo horšia, pretože v pokročilejšom veku je málo ľudí schopných nadviazať nové známosti.
Osamelosť v starobe názor odborníka
Ak aj vy máte niekoho, komu by pomohlo zbaviť sa pocitu osamelosti, nasledujúce informácie vám určite pomôžu.
„Mám 67 rokov a žijem sama. Môj manžel je už dávno po smrti. Stále pracujem, pretože to je jediné zamestnanie, ktoré ma dokáže ochrániť pred nudou. V posledných rokoch žijem ako automat – z ničoho sa neteší.
Nemám žiadne záľuby, ani si ich nehľadám, už som na to aj tak stará. Navrhla som synovi s jeho rodinou (má tri deti), aby sa presťahovali do môjho bytu, ale moja nevesta je proti. Je jasné, že nechce žiť s cudzou starou ženou pod jednou strechou.
Chcela by som sa presťahovať k svojej dcére, ale aj tá už má rodinu a nechcú si k sebe nasťahovať starého človeka. Hoci ich často navštevujem a vždy sa z toho tešia. Dajú mi čaj, jedlo a vypočujú ma. Čím častejšie k nim prídem, tým menej sa mi chce ísť domov. No musím … „
Tamara sa zamýšľa, ako sa má zachovať v takejto situácii
Veď to predsa nie je normálne, že život, hoci v úctyhodnom veku, nás úplne prestane tešiť.
V tomto príbehu je jedinou dobrou správou, že si žena sama uvedomila nenormálnosť tejto situácie a začala hľadať spôsoby, ako ju vyriešiť.
V takom prípade má šancu
„S vekom je nedostatok entuziazmu a túžby znakom depresie. Preto Tamara nič nepokazí, ak sa rozhodne poradiť sa s neurológom, psychológom alebo psychoterapeutom,“ prezradila psychologička Arina LIPKIN.
Odborníčka je presvedčená, že v modernom svete by sa 67-ročný človek nemal cítiť staro. V danej situácii nie je problém, ak si deti neželajú zobrať k sebe staršiu osobu. Dospelé deti si cenia osobný priestor, kde majú svoje pohodlie, ktoré potrebujú.
„Tamara by sa mala zbaviť predstavy, že sa jej bude lepšie žiť s jej deťmi. Napokon, jej cesta je odlišná – naplniť si svoj život prostredníctvom vlastnej iniciatívy. Navštevovať akcie, ktoré sa konajú v blízkosti, vidieť miesta, kam sa jej doteraz nepodarilo dostať. Potrebuje novú sociálnu skúsenosť,“ tvrdí psychologička.
Zdá sa, že naša hrdinka by sa mala na situáciu dívať z iného uhla
Predsa, ak sú deti zaneprázdnené svojimi starosťami a nechcú s ňou žiť, ich názory nemožno zmeniť násilím či vydieraním. Tak prečo si nesplniť túžby, ktoré by viedli k naplneniu nášho vlastného života?
V okolí je mnoho zaujímavých aktivít. A v starobe, keď má človek stále dosť síl a veľa voľného času, môže dokončiť veci, s ktorými začal ešte počas svojej mladosti, ale nemal čas a priestor na ich realizáciu.
Horším riešením je, ak sa človek uzavrie do kruhu jednoduchých záujmov ako je pozeranie televízie, chodenie na polikliniku alebo do obchodu. Úzky okruh každodenných činností, ktoré sa nemenia, je živnou pôdou pre neustály pocit osamelosti.
V súčasnosti sú schopnosti človeka v akomkoľvek veku omnoho väčšie a bolo by hlúpe, keby ich nevyužil. Niekto je požehnaný, keď už má dospelé vnúčatá a iný si po odchode do dôchodku nájde nový koníček.
Veľká zodpovednosť však zároveň leží na pleciach mladšej generácie. Napokon, je v moci detí a vnúčat urobiť všetko potrebné, aby ich blízka osoba nestratila záujem o život, dokonca ani v starobe.
