Fico ruší transakčnú daň: v rozpočte vznikne diera 400 miliónov, kto to zaplatí?

Jan , 02. 09. 2026

Premiér Fico chce od januára 2027 úplne zrušiť transakčnú daň. Štátu tak vypadne až 400 miliónov eur ročne – a niekto ich bude musieť nahradiť.

Obsah článku

Transakčná daň, jedna z najkritizovanejších daní posledných rokov, má skončiť. Premiér Robert Fico oznámil, že od 1. januára 2027 ju vláda plánuje úplne zrušiť. Pre firmy a podnikateľov je to jednoznačne dobrá správa. Pre štátny rozpočet to však znamená poriadnu bolesť hlavy – výpadok vo výške okolo 400 miliónov eur ročne. A tú dieru treba niekde zaplátať. Otázka znie: kde vláda tie peniaze nájde a či to nepocíti aj bežný spotrebiteľ?

Banky sa bránia: vláda vraj sľúbila niečo iné

Prípadné vyššie zdanenie bankového sektora narazí na odpor. Slovenská banková asociácia (SBA) pripomína vláde jej vlastný verejný záväzok z rokovania Hospodárskej a sociálnej rady SR z marca 2026. Vtedy zástupcovia vlády deklarovali, že prípadná ďalšia konsolidácia v roku 2027 nemá postihnúť ľudí ani firmy. Minister práce Erik Tomáš dokonca hovoril o tom, že ak ďalšie úspory prídu, majú byť výlučne na strane výdavkov štátu.

SBA preto uvádza, že sa možnými zmenami bankového odvodu ani nezaoberá, a zdôrazňuje, že stabilita a predvídateľnosť daňového prostredia sú pre dlhodobé fungovanie bánk nevyhnutné. Aj RÚZ sa stavia proti náhrade transakčnej dane inou záťažou pre podnikateľov – zamestnávatelia trvajú na tom, aby vláda výpadok pokryla úsporami vo vlastných výdavkoch.

Čo to môže znamenať pre ceny a bežného spotrebiteľa?

Ak by vláda napokon sáhla po vyššom zdanení obchodných reťazcov alebo bánk, dopad na peňaženky domácností by nemusel byť nulový. Reťazce môžu zvýšené náklady premietnuť do cien potravín a ďalšieho tovaru. Banky zasa môžu reagovať napríklad úpravou poplatkov za účty či úvery. Priamy vzťah medzi daňovými zmenami a cenami v obchodoch alebo bankové sadzby sú síce zložitejšie, no história ukazuje, že firmy si zvyčajne nájdu spôsob, ako zvýšené náklady preniesť ďalej.

Analytik Martin Vlachynský z inštitútu INESS zároveň varuje pred prílišným optimizmom ohľadom samotného zrušenia dane. Podľa neho Slovensko neprežívalo žiadny výnimočný rast ani pred jej zavedením a daň bola skôr ďalším problémom na hromade iných. Firmy, ktoré pre daň odišli, sa automaticky nevrátia, a straty trhov a zákazníkov sa budú naprávať len postupne.

Čo bude ďalej?

Najväčší politický spor sa možno ešte len začína. Zrušenie transakčnej dane je rozhodnuté – ale to, čím štát nahradí chýbajúce stovky miliónov, zostáva otvorené. Banky, obchodné reťazce a hazardný priemysel sú v hre, no žiadne konkrétne opatrenia zatiaľ na stole nie sú. Sledujte vývoj – práve tieto rozhodnutia môžu v najbližších mesiacoch priamo ovplyvniť, koľko zaplatíte v obchode, na účte v banke či pri najbližšej platbe kartou.