Obsah článku
Rakovina pľúc patrí medzi najsmrteľnejšie onkologické ochorenia a vedci dlhodobo hľadajú spôsoby, ako ju účinnejšie liečiť. Nový objav výskumníkov z Kolumbijskej univerzity teraz odhaľuje doteraz neznámy mechanizmus, ktorým si pľúcne nádory aktívne budujú ochrannú bariéru pred imunitným systémom – a čo je zarážajúce, využívajú na to vlastné obranné bunky nášho tela. Výsledky štúdie boli zverejnené v prestížnom časopise Nature Immunology.
Čo sa stalo, keď vedci signál prerušili?
Výskumníci vykonali dve sady experimentov na myšiach. V prvom prípade geneticky odstránili z regulačných T buniek receptor CXCR3, vďaka ktorému tieto bunky zachytávajú signál z nádorového okolia. V druhom experimente zamedzili bunkám spojivového tkaniva produkovať samotnú molekulu CXCL9. Oba zásahy priniesli podobný výsledok: do nádoru sa dostalo menej regulačných T buniek, protinádorové CD8 T bunky sa stali aktívnejšími a celková nádorová záťaž u myší sa znížila. Tento nález naznačuje, že spojenie medzi CXCL9 a CXCR3 nie je len vedľajším produktom rastúceho nádoru, ale aktívnym nástrojom, ktorým si rakovina chráni svoju existenciu.
Platí to aj u ľudí?
Každý sľubný objav na myšiach vyvoláva otázku: funguje to aj u ľudí? Vedci preto analyzovali rozsiahly atlas obsahujúci takmer päťtisíc pľúcnych fibroblastov od 43 ľudských pacientov z celkovo šiestich samostatných štúdií. Aj v ľudských nádoroch objavili fibroblasty s podobným génovým profilom. Navyše zistili, že vyššie zastúpenie znakov typických pre bunky CHL1 súviselo so slabšou protinádorovou aktivitou imunity a kratším časom, počas ktorého sa ochorenie nezhoršovalo. Podrobnejšie skúmali aj tkanivové vzorky od šiestich pacientov s pľúcnym adenokarcinómom – a v piatich z nich sa CHL1-pozitívne fibroblasty nachádzali v bezprostrednej blízkosti regulačných T buniek. Je to dôležitá biologická stopa, no vedci zdôrazňujú, že ide zatiaľ o súvislosť, nie o preukázanú príčinu.
Prečo nový liek ešte neexistuje a čo nás čaká?
Výskum otvára vzrušujúce perspektívy, no od objavu k dostupnej liečbe vedie dlhá cesta. Jedným z hlavných problémov je, že regulačné T bunky nechránia len nádory – sú nevyhnutné pre udržanie imunitnej rovnováhy celého tela. Ich plošné blokovanie by mohlo spustiť nebezpečné zápalové reakcie alebo autoimunitné ochorenia. Budúca liečba by preto musela byť mimoriadne presná a cieliť len na bunky v bezprostrednom okolí nádoru. Dobrou správou je, že fibroblasty s proteínom CHL1 sa podľa vedcov v zdravých pľúcach bežne nevyskytujú – čo z nich robí potenciálne atraktívny cieľ pre budúce terapie. Pred akýmkoľvek klinickým využitím však výsledky musia byť potvrdené na oveľa väčšom počte ľudských vzoriek a ďalšie testy musia preveriť bezpečnosť takéhoto zásahu. Ak máte v rodine onkologického pacienta a uvažujete o možnostiach liečby, vždy sa poraďte s ošetrujúcim lekárom alebo onkológom – len odborník dokáže posúdiť, ktorá terapia je pre konkrétneho človeka vhodná.
