Obsah článku
Rakovina pľúc patrí medzi najsmrteľnejšie onkologické ochorenia a vedci dlhodobo hľadajú spôsoby, ako ju účinnejšie liečiť. Nový objav výskumníkov z Kolumbijskej univerzity teraz odhaľuje doteraz neznámy mechanizmus, ktorým si pľúcne nádory aktívne budujú ochrannú bariéru pred imunitným systémom – a čo je zarážajúce, využívajú na to vlastné obranné bunky nášho tela. Výsledky štúdie boli zverejnené v prestížnom časopise Nature Immunology.
Nádor nie je len zhlukom rakovinových buniek
Možno ste si mysleli, že nádor je jednoducho skupina nekontrolovane sa množiacich buniek. Realita je však oveľa zložitejšia. Každý nádor si okolo seba buduje celé mikroprostredie – splietanec ciev, spojivového tkaniva a rôznych typov buniek, ktoré mu pomáhajú prežiť. Práve v tomto prostredí objavili vedci z Vagelos College of Physicians and Surgeons pri Kolumbijskej univerzite, v spolupráci s odborníkmi z Torontskej univerzity, skupinu buniek, o ktorej sme doteraz nevedeli. Nazvali ich imCAF a ich úloha je pre nádor kľúčová – tvoria okolo neho akýsi ochranný štít.
Ako nádor oklame vlastnú imunitu?
Bunky imCAF patria do skupiny fibroblastov – teda buniek, ktoré za bežných okolností opravujú a udržiavajú spojivové tkanivo v tele. V blízkosti nádoru sa však správajú úplne inak. Rozpoznať ich možno podľa proteínu CHL1 a hromadia sa najmä na okrajoch pľúcnych nádorov. Odtiaľ vysielajú chemický signál nazývaný CXCL9, ktorý priťahuje do okolia nádoru regulačné T bunky. Tieto bunky za normálnych okolností chránia telo pred tým, aby imunita nezaútočila na zdravé tkanivá – čiže ide o prirodzenú a prospešnú obrannú funkciu. Nádor však túto vlastnosť rafinovaným spôsobom zneužíva: regulačné T bunky utlmia ostatné imunitné bunky, ktoré by mohli rakovinu napadnúť, a nádor tak môže pokojne rásť ďalej.
Čo sa stalo, keď vedci signál prerušili?
Výskumníci vykonali dve sady experimentov na myšiach. V prvom prípade geneticky odstránili z regulačných T buniek receptor CXCR3, vďaka ktorému tieto bunky zachytávajú signál z nádorového okolia. V druhom experimente zamedzili bunkám spojivového tkaniva produkovať samotnú molekulu CXCL9. Oba zásahy priniesli podobný výsledok: do nádoru sa dostalo menej regulačných T buniek, protinádorové CD8 T bunky sa stali aktívnejšími a celková nádorová záťaž u myší sa znížila. Tento nález naznačuje, že spojenie medzi CXCL9 a CXCR3 nie je len vedľajším produktom rastúceho nádoru, ale aktívnym nástrojom, ktorým si rakovina chráni svoju existenciu.
Platí to aj u ľudí?
Každý sľubný objav na myšiach vyvoláva otázku: funguje to aj u ľudí? Vedci preto analyzovali rozsiahly atlas obsahujúci takmer päťtisíc pľúcnych fibroblastov od 43 ľudských pacientov z celkovo šiestich samostatných štúdií. Aj v ľudských nádoroch objavili fibroblasty s podobným génovým profilom. Navyše zistili, že vyššie zastúpenie znakov typických pre bunky CHL1 súviselo so slabšou protinádorovou aktivitou imunity a kratším časom, počas ktorého sa ochorenie nezhoršovalo. Podrobnejšie skúmali aj tkanivové vzorky od šiestich pacientov s pľúcnym adenokarcinómom – a v piatich z nich sa CHL1-pozitívne fibroblasty nachádzali v bezprostrednej blízkosti regulačných T buniek. Je to dôležitá biologická stopa, no vedci zdôrazňujú, že ide zatiaľ o súvislosť, nie o preukázanú príčinu.
Prečo nový liek ešte neexistuje a čo nás čaká?
Výskum otvára vzrušujúce perspektívy, no od objavu k dostupnej liečbe vedie dlhá cesta. Jedným z hlavných problémov je, že regulačné T bunky nechránia len nádory – sú nevyhnutné pre udržanie imunitnej rovnováhy celého tela. Ich plošné blokovanie by mohlo spustiť nebezpečné zápalové reakcie alebo autoimunitné ochorenia. Budúca liečba by preto musela byť mimoriadne presná a cieliť len na bunky v bezprostrednom okolí nádoru. Dobrou správou je, že fibroblasty s proteínom CHL1 sa podľa vedcov v zdravých pľúcach bežne nevyskytujú – čo z nich robí potenciálne atraktívny cieľ pre budúce terapie. Pred akýmkoľvek klinickým využitím však výsledky musia byť potvrdené na oveľa väčšom počte ľudských vzoriek a ďalšie testy musia preveriť bezpečnosť takéhoto zásahu. Ak máte v rodine onkologického pacienta a uvažujete o možnostiach liečby, vždy sa poraďte s ošetrujúcim lekárom alebo onkológom – len odborník dokáže posúdiť, ktorá terapia je pre konkrétneho človeka vhodná.


