Obsah článku
Gynekologicko-pôrodnícke oddelenie nemocnice v Leviciach sa v pondelok 21. septembra dozvedelo správu, ktorú nikto nechcel počuť. Romana B. († 34), zdravotná sestra, po ktorej pátrali od soboty 19. septembra policajti, záchranári aj dobrovoľníci, sa našla mŕtva. Pátranie trvalo necelé tri dni. Neskončilo sa dobre.
Prácu robila srdcom, nie len pre výplatu
Kolegovia zdôraznili, že Romana nebrala svoju prácu len ako zamestnanie. Sprevádzala ženy jednou z najnáročnejších chvíľ ich života – pôrodom – a robila to spôsobom, na ktorý sa nezabúda.
„Svoju prácu si robila srdcom. Ženy počas pôrodu pri Tebe cítili podporu, pochopenie a ľudský prístup. Boli s Tebou spokojné a mnohé si určite navždy zapamätajú Tvoju starostlivosť, milé slovo a úsmev, ktorým si im dokázala spríjemniť aj náročné chvíle,“ uviedlo oddelenie vo svojom príspevku.
Mamičky si ju pamätajú po rokoch aj po dňoch
Pod rozlúčkovým príspevkom oddelenia sa rýchlo začali hromadiť správy od žien, ktoré Romanu poznali osobne – z pôrodnej sály. Ich slová sú mimoriadne silné práve preto, že sú konkrétne.
Andrea napísala: „Bola to úžasná žena, ktorá bola pri mojom pôrode v júli. Držala som ju za ruku a aj pri tej najväčšej bolesti mi vedela povedať milé slová a vyčariť úsmev.“ Lucia si zas pamätá, ako bola oporou nielen jej, ale aj jej manželovi: „Pri mojom poslednom pôrode mi aj s mojím manželom bola oporou, bola veľmi milá pani sestrička.“
Niektoré ženy si uvedomili, aké blízko ju ešte nedávno videli. Olívia prezradila, že Romana jej robila príjem do pôrodnice ešte vo štvrtok – len pár dní pred tým, ako zmizla. Michaela si spomína na máj, Nikoleta na deň, keď sa jej narodila dcérka. Každá zo správ hovorí o tej istej veci: o žene, ktorá vedela byť prítomná práve vtedy, keď to človek najviac potreboval.
Smútok, ktorý presahuje steny nemocnice
Romanin odchod zasiahol oveľa širší okruh ľudí, než len tých, čo s ňou denne pracovali. Pátranie za necelé tri dni mobilizovalo záchranárov, policajtov aj desiatky dobrovoľníkov. Správa o náleze sa šírila sociálnymi sieťami a vyvolala vlnu sústrasti od ľudí, ktorí ju osobne nepoznali, no vedeli, čo pre iných znamenala.
Na oddelení v Leviciach zostalo prázdne miesto, ktoré sa len tak ľahko nezaplní. A v spomienkach mnohých mamičiek zostáva tvár ženy, ktorá im v ten deň, keď prišlo dieťa na svet, podala ruku a povedala, že to zvládnu.
