Obsah článku
Ak po zosnulom príbuznom zamlčíte notárovi čo i len jeden bankový účet alebo pôžičku, môžete si privodiť dodatočné dedičské konanie, spor s ostatnými dedičmi a v krajnom prípade aj súdnu dohru. Dedičské konanie totiž nie je len formalita – je to právny proces, pri ktorom majú dediči oznamovaciu povinnosť, a jej nedodržanie má konkrétne následky.
Čo sa stane, keď sú dlhy väčšie ako majetok
O predlženom dedičstve hovoríme vtedy, keď záväzky poručiteľa prevyšujú hodnotu toho, čo po ňom zostalo. Ani vtedy dediči nedoplácajú rozdiel zo svojho. Zákon im však dáva možnosť dohodnúť sa s veriteľmi, že im pozostalosť prenechajú na úhradu dlhov – takáto dohoda musí byť schválená súdom.
Pozor na unáhlené kroky: ak sa po skončení konania ukáže, že ste zaplatili jednému veriteľovi skôr, než sa zistili všetky dlhy, majetok už nemusí stačiť na uspokojenie ostatných. Pred akýmkoľvek platením preto odborníci odporúčajú počkať na úplné zistenie majetku aj záväzkov a celý postup konzultovať s notárom. Pri výrazne zadlžených alebo sporných pozostalostiach sa oplatí osloviť aj advokáta.
Čo konkrétne hrozí za zatajenie majetku alebo dlhu
Notár nemá automatický prístup ku každému účtu, súkromnej dohode či cennosti zosnulého. Práve preto zákon predpokladá, že dediči aktívne oznámia všetko, čo o pozostalosti vedia. Zamlčanie môže mať niekoľko vážnych dôsledkov.
Ak sa po právoplatnom ukončení konania objaví ďalší majetok, nasleduje dodatočné konanie o dedičstve, v ktorom sa o novoobjavenom majetku znovu rozhoduje. Vedomé zatajenie majetku navyše poškodzuje ostatných dedičov – môže skresliť ich podiely a vyústiť do súdneho sporu medzi príbuznými. Zamlčanie dlhu zase môže spôsobiť, že iný dedič urobí nezvratné rozhodnutie – napríklad neprijme dedičstvo – bez toho, aby poznal skutočnú finančnú situáciu poručiteľa. Veriteľ pritom môže svoju pohľadávku voči dedičom uplatniť kedykoľvek neskôr, aj keď konanie už skončilo.
Dedičstvo možno odmietnuť, ale pozor na termín aj vlastné správanie
Kto dedičstvo nechce, má právo ho odmietnuť – ústnym vyhlásením pred súdom alebo písomným podaním. V praxi to dedič rieši priamo cez notára ako súdneho komisára. Na odmietnutie však nie je neobmedzený čas: lehota je jeden mesiac odo dňa, keď vás súd upovedomil o práve odmietnuť a poučil vás o následkoch. Súd môže lehotu predĺžiť, ak na to existujú dôležité dôvody – o predĺženie však treba požiadať včas.
Dedičstvo sa nedá odmietnuť čiastočne. Nemôžete si ponechať byt a odmietnuť hypotéku – vyhlásenie musí zahŕňať celú pozostalosť bez akýchkoľvek podmienok. A pozor: ak ste sa so zdedeným majetkom už správali ako vlastník – predávali ste veci zosnulého, rozdeľovali ich medzi rodinu alebo vyberali peniaze z jeho účtu – môžete prísť o právo odmietnuť dedičstvo. Zákon takéto konanie vykladá ako prejav vôle dedičstvo prijať. Zaistenie domu pred vlámaním alebo ochrana vecí pred poškodením sú iná vec, no hranica nie je vždy zrejmá a záleží na konkrétnych okolnostiach.
Vyhlásenie o odmietnutí alebo prijatí dedičstva je definitívne – vziať ho späť nie je možné.
Aké doklady si nachystať pred stretnutím s notárom
Príbuzní môžu priebeh konania výrazne urýchliť tým, že si vopred pripravia dostupné dokumenty. Notárovi pomôžu najmä úverové a pôžičkové zmluvy, bankové výpisy, potvrdenia o zostatku úveru, poistné zmluvy, faktúry a upomienky, dokumenty k nehnuteľnostiam a vozidlám, doklady o nákladoch pohrebu a písomné dohody o peniazoch požičaných iným osobám.
Ak si nie ste istí, či niečo do pozostalosti patrí, oznámte to notárovi. Právne posúdenie konkrétnej veci, práva alebo záväzku je súčasťou konania a otvoreným oznámením nič nepokazíte. Vedomé zamlčanie naopak môže spôsobiť problémy, ktoré sa riešia omnoho ťažšie – a drahšie.
