Obsah článku
Pri hrobčeku oseмročného Dominika stoja hračky, ktoré ho sprevádzali celý život – lietadielko, vrtuľník, autíčko a Macko Pú, s ktorým sa nevzdal ani v nemocnici. Andrej Kiska sa na miesto osobne vrátil a na sociálnej sieti opísal, čo tam zažil. To, čo povedala mama Božka, mu stiahlo hrdlo natoľko, že nevedel vysloviť jediné slovo.
Dominik zomrel v stredu 16. septembra doma, v spánku, obklopený rodinou. Viac než rok bojoval s rakovinou, ktorá zasiahla jeho mozog aj bruško. Mal osem rokov.
Posledná rozlúčka, na ktorú prišli stovky cudzích ľudí
Pohreb sa konal v pondelok 21. septembra na cintoríne Komárov. Už pol hodiny pred začiatkom obradu bol malý cintorín plný smútiacich, z ktorých väčšina chlapčeka osobne nikdy nepoznala. Pred bielou truhlou stálo veľké srdce z kvetov a v jeho strede sedel plyšový Macko Pú – rovnaký, ktorý Dominika sprevádzal na všetky vyšetrenia, do nemocničnej izby aj k moru.
V smútočnom prejave zaznelo, že Dominikova mama Božka bola s chlapčekom nerozlučne spätá a práve ona stála pri ňom počas každej ťažkej chvíle. O vzťahu so svojím otcom Petrom hovorili ako o veľkom parťáctve. Nad truhlou zazneli slová: „Kým my sme plakali, ty si sa usmieval. Bojoval si ako lev.“
Vianoce v septembri, pretože čakať sa nedalo
Keď sa Dominikov stav začal prudko zhoršovať, rodina vedela, že tradičných decembrových sviatkov sa nedočká. Rozhodli sa preto pripraviť mu Vianoce špeciálne – ešte v septembri. Bol stromček, darčeky, sviatočné jedlo a hlavne všetci blízki pod jednou strechou.
Kiska, ktorý rodinu sprevádzal aj v posledných týždňoch, to opísal pre denník Plus JEDEN DEŇ: „Som nesmierne rád, že sa pri tom všetkom stihli aspoň tie Vianoce. Že mal na záver posledné dni, počas ktorých bol so svojimi najbližšími.“ Výzva, ktorou Kiska vyzval verejnosť rozsvietiť vianočné svetielka pre Dominika, nezostala bez odozvy – ľudia zapaľovali sviečky, niektorí priniesli rodine koláče a darčeky.
V záverečných dňoch rodine pomáhali aj pracovníci detského hospicu Plamienok, ktorí dochádzali priamo k nim domov. „Odišiel pokojne, v spánku a v pokoji,“ povedal Kiska.
Rodina, ktorú osud skúšal viackrát
Dominikov odchod nebol pre jeho rodičov prvou takou ranou. Sedem rokov pred ním podľahla rakovine jeho staršia sestričká Viktorka – zomrela vo veku sedem rokov. S vážnym ochorením bojoval v minulosti aj otec Peter. Napriek tomu rodina zostávala zomknutá a, podľa všetkých, kto ju poznal, vďačná za každý spoločný deň.
Dva hrobčeky vedľa seba
Keď Kiska cintorín navštívil osobne, zastavil sa pri mieste, kde teraz leží Dominik – a hneď vedľa neho Viktorka. Pri hrobe stála aj mama Božka. Jej slová, ktoré mu povedala, Kiska neskôr zverejnil.
„Chcela som Dominika z tej truhly zobrať. Pomuchliť sa s ním. Vybozkať ho. Tak, ako som to robila celý život. Ale už som nemohla,“ povedala žena, ktorá prišla o svoje druhé dieťa. Pohľad na dva detské hrobčeky ju priviedol k otázke, na ktorú niet odpovede: „Neviem, prečo Boh toto dopustil. Prečo nám zobral dve deti? Veď my sme nikdy nikomu nič zlé nespravili.“
Kiska napísal, že v tej chvíli nebol schopný povedať ani slovo. Mohol Božku iba objať. Keď z cintorína odchádzali, ešte sa otočila späť k hrobčekom. Cez slzy deťom povedala: „Čaute, decká moje.“
Odkaz, ktorý Kiska napísal priamo Dominikovi
Exprezident chlapčekovi venoval osobný odkaz už krátko po jeho smrti. Pripomenul mu, koľko lásky stihol za osem rokov rozdať: „Dominik, neviem, kde si. Chcem ale, aby si vedel, že za svoj tak krátky život si dokázal toho strašne veľa. Dal si obrovskú lásku mamke Božke. Vždy si hovoril, že ste nerozlučná dvojka.“
Pod fotografiu, na ktorej stojí pod dreveným krížom, Kiska pridal aj krátku modlitbu: „Bože, veľmi, veľmi Ťa prosím, postaraj sa o Dominika.“
Slová na rozlúčku posielali aj ľudia, ktorí ho nikdy nevideli. Jedna zo žien napísala: „Tvoja vášeň byť pilotom bola krásna. Každý deň som čakala na zázrak. Bol si bojovník.“ So školákom sa rozlúčila aj jeho Základná škola Biskupická v Podunajských Biskupiciach, ktorá rodičom vyjadrila úprimnú sústrasť a popriala im silu v nesmierne ťažkej chvíli.


