Obsah článku
Skupina napojená na ruskú vojenskú rozviedku GRU operovala priamo zo Slovenska a za cieľ si okrem nemeckých podnikov vybrala aj dronový závod Skyeton pri Prešove, v ktorom mohlo byť v čase plánovaného útoku až 70 ľudí. Informoval o tom nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung s odvolaním sa na zdroje z bezpečnostných služieb, pričom správu zachytil aj investigatívny portál The Insider.
Prešovský závod: 70 ľudí a desiatky miliónov eur v ohrození
Plánovaný podpaľačský útok na dronový závod Skyeton v Haniske pri Prešove prekazili príslušníci protizločineckej jednotky Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru. Na Slovensku zadržali Lotyša a Ukrajinca, tretieho podozrivého zaistili nemecké orgány na základe európskeho zatýkacieho rozkazu v Hamburgu.
Slovenská polícia upozornila, že útok mohol spôsobiť rozsiahly požiar ohrozujúci životy a zdravie ľudí. V čase plánovaného prevedenia sa v hale mohlo nachádzať okolo 70 zamestnancov. Hodnota majetku vo výrobnom objekte pritom podľa doterajších zistení dosahuje desiatky miliónov eur.
Francúzsko a Španielsko: varovania prichádzajú aj pre iné krajiny
Bezpečnostné obavy sa neobmedzujú len na Nemecko a Slovensko. Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo štvrtok verejne pripustil, že Francúzsko by mohlo čeliť sabotáži podobného typu, aká zasiahla letisko v Lipsku. Španielsky denník El Mundo zároveň uviedol, že americké spravodajské služby varovali európske vlády pred možným ruským dronovým útokom namierenými proti Španielsku, Francúzsku alebo Taliansku.
Tieto varovania naznačujú, že Slovensko nebolo ani náhodným výberom, ani ojedinelým terčom — šlo o súčasť koordinovanej kampane zameranej na krajiny, ktoré sa podieľajú na výrobe alebo preprave vojenskej techniky pre Ukrajinu.
Ako GRU získava ľudí na špinavú prácu
Spôsob, akým ruská vojenská rozviedka verbuje vykonávateľov, je pozoruhodne priamočiary. Podľa bezpečnostných zdrojov oslovuje záujemcov cez Telegram — platformu, ktorú milióny ľudí používajú bežne na komunikáciu. Odmena prichádza v kryptomenách, čo sťažuje sledovanie peňažných tokov a identifikáciu platieb.
Výsledkom je sieť, v ktorej jednotliví vykonávatelia nemusia mať žiadne spravodajské školenie ani ideologické presvedčenie. Stačí ochota urobiť konkrétnu vec za konkrétnu sumu. Mníchovský prípad to potvrdzuje: dvaja Bulhari označení za nováčikov bez skúseností — a predsa zapojení do európskej sabotážnej siete riadenej z Moskvy.
