Obsah článku
Predčasné voľby v januári 2027. Takúto hrozbu vypustil do priestoru premiér Robert Fico po tom, čo spor okolo ministra životného prostredia Tomáša Tarabu a šéfa SNS Andreja Danka eskaloval nad únosnú mieru. Krátko po tomto vyhlásení však návrh na Tarabovo odvolanie stiahol. Situácia v koalícii napriek tomu zostáva veľmi napätá.
Čo si o tom myslia politológovia
Politologička Darina Malová hodnotí januárový termín ako vysoko nepravdepodobný. Podľa nej ide o premyslenú taktiku: „Zrejme už vie, že príde k dohode. Príde mi to ako jeho ťah, aby disciplinoval obidvoch partnerov. Myslím si, že obaja uprednostnia dohodu pred predčasnými voľbami.“
Malová vysvetľuje, prečo si ani jeden z aktérov predčasné voľby dovoliť nemôže. Taraba by do januára nestihol vybudovať funkčnú stranu. A Dankovi je každý mesiac vo vláde cenný. „Tie voľby v januári nebudú. Toto vyhlásenie bolo určené práve im obom,“ uzavrela politologička.
Bývalý člen Smeru Boris Zala vidí situáciu podobne. „Premiér povedal jasne, že nebude robiť Tarabovi a SNS šaša. Nemá schválený rozpočet, a ak nebude mať väčšinu, nebude sa o ňu naťahovať.“ Zala zároveň dodáva, že Fico nemusí mať strach ani z opozície: „On má spočítané, že mu to nevystačí na novú vládu, a preto úplne otvorene otvoril aj tému, že by šiel Smer do opozície.“
Kde v prieskumoch stojí každá koaličná strana
Dáta troch agentúr – Ipsos, SCIO a AKO – sa zhodujú: súčasná vládna trojka by väčšinu v parlamente nedala dokopy. Smer sa drží okolo 16 až 17 percent, čo je síce prvé miesto, no na vládu nestačí. SNS dlhodobo osciluje pod päťpercentnou hranicou a do parlamentu by sa vôbec nedostala. Hlas klesá od ostatných volieb a momentálne sa pohybuje medzi šiestimi a deviatimi percentami.
Jediný reálny scenár pre Smer by bola koalícia s Hlasom a Republikou, ktorá v poslednom prieskume Ipsosa vyskočila takmer na 13 percent. Ani táto trojka však nedosahuje parlamentnú väčšinu. Navyše je otázne, či by Hlas na spoluprácu s Republikou vôbec pristúpil. Poslanec Michal Bartek pre 360tku uviedol, že o spolupráci s Republikou by uvažoval len vtedy, ak by sa jej predstavitelia jasne dištancovali od fašistickej minulosti. Poslankyňa Ľubica Laššáková zašla ešte ďalej – pri takomto scenári by zvažovala odchod z politiky.
Čo by predčasné voľby znamenali pre opozíciu
Koaličná kríza by mohla otvoriť dvere stranám súčasnej opozície, no ani tu situácia nie je jednoduchá. Kvarteto PS, SaS, KDH a Demokrati nedosahuje v prieskumoch parlamentnú väčšinu. Hlas hnutia Slovensko by bol pre vznik novej vlády kľúčový – a to je problém, pretože Igor Matovič miešanie kariet ovláda.
Darina Malová hodnotí, že KDH a SaS majú skúsenosti z exekutívy a PS sa opiera o odborné zázemie. Pre Progresívne Slovensko má však konkrétny návrh: „Najlepšie by urobili, keby zavolali do vlády Ľudovíta Ódora. Ide o to, aby sa vedenie PS vedelo rozhodnúť tak, aby postavilo čo najkvalitnejší tím.“ Ódor má priamu skúsenosť s riadením krajiny z obdobia svojej úradníckej vlády.
Čo sa týka Hlasu, Malová je opatrná: „V súčasnosti dominuje v jeho vedení smerácka DNA. Či by niektorí budúci poslanci odskočili, to sa predvídať nedá.“
