Obsah článku
Mikuláš Černák, odsúdený na doživotie za sériu podsvetných vrážd, sa pred Mestským súdom Bratislava I priznal k ďalšiemu zločinu – bombovému atentátu z roku 1995, pri ktorom prišli o život dvaja bratia. Sudca dohodu o vine a treste schválil, rozsudok je právoplatný. Od uloženia súhrnného trestu súd upustil, pretože doživotné odňatie slobody, ktoré Černák už odpykáva, považuje za dostačujúce.
Výbuch na Štefanovičovej ulici, ktorý otriasol Bratislavou
Popoludnie 6. júla 1995. Vladimír Daniš prezývaný Tuti a jeho brat Jozef, prezývaný Papas, nasadli do auta. Jazda po Štefanovičovej ulici v Bratislave bola ich posledná – o 13:38 h niekto odpálil nálož ukrytú pod sedadlom vodiča. Obaja bratia zahynuli na mieste.
Polícia prípad roky vyšetrovala. Ako prvého obvinila v roku 2015 Róberta L. prezývaného Kýbel, ktorý mal v rozhodujúci deň nálož odpáliť. Černákova priama väzba na atentát vyšla najavo až o päť rokov neskôr, keď polícia v roku 2020 zverejnila podrobnosti o celom sprisahaní.
Ako sa plánovala vražda: trhavina, nástražný systém, sledovanie
Podľa obžaloby sa Černák dohodol na usmrtení Daniša spolu s Miroslavom Sýkorom. Obaja sa spolčili s ďalšími tromi mužmi – Róbertom L., Jánom B. a Jozefom F. – a rozdelili si úlohy. Priemyselnú trhavinu mal fyzicky zadovážiť Ján B., nástražno-výbušný systém potom spoločne zostrojili Ján B. a Jozef F. za prítomnosti ostatných.
Samotné nastraženie bomby pod sedadlo vodiča mal na starosti Jozef F. Po inštalácii trojica Róbert L., Jozef F. a Ján B. vozidlo ešte niekoľko dní sledovala, kým neprišiel vhodný okamih na odpálenie.
Kto bol Tuti a prečo mal toľko nepriateľov
Vladimír Daniš patril k prvej generácii bratislavského podsvetia. Bol priekopníkom výpalníctva – vydierania podnikateľov, majiteľov barov, reštaurácií aj taxikárov. Jeho brutalita pri presadzovaní vlastných záujmov mu získala nepriateľov prakticky vo všetkých vrstvách šedej ekonomiky.
Jedna z verzií motívu, ktorá sa v podsvetí šírila, hovorila o tom, že Tuti krátko pred smrťou prezradil polícii úkryt jedného z talianskych mafiánskych bosov. Polícia voči nemu napriek opakovaným priestupkom dlho nezasahovala – poškodení sa jednoducho báli vypovedať alebo podať trestné oznámenie. Atentát na Tutiho a Papasa bol prvou demonštratívnou bombovou vraždou v bratislavskom podsvetí.
Černák za mrežami – a jeho šanca na slobodu
Mikuláš Černák si odpykáva doživotný trest za naplánovanie a vykonanie viacerých vrážd. Odsúdení na doživotie môžu po odpykaní 25 rokov požiadať o podmienečné prepustenie. Černák túto možnosť využil – Krajský súd v Trnave v máji rozhodol, že jeho návrhom sa musí opätovne zaoberať Okresný súd Trnava.
Terajší rozsudok za bombový atentát na jeho šance nič zásadne nemení: súd od uloženia nového trestu upustil a dotknutých poškodených odkázal s nárokmi na náhradu škody do civilného konania.
Tridsaťjeden rokov mlčania: prečo až teraz?
Od výbuchu na Štefanovičovej uplynulo viac ako tri desaťročia. Černákovo uznanie viny prichádza v čase, keď sa sám uchádza o podmienečné prepustenie – dohoda o vine a treste mu umožnila uzavrieť prípad bez hrozby ďalšieho samostatného trestu. Pre pozostalých rodín oboch bratov Danišovcov to napriek tomu znamená aspoň formálne uzavretie dlho otvorenej rany.


