Obsah článku
Štyri opozičné strany – Progresívne Slovensko, SaS, KDH a hnutie Slovensko – doručili Ústavnému súdu SR spoločný podnet s 45 podpismi poslancov. Žiadajú záväzný výklad ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti a tvrdia, že vláda Roberta Fica sa pokúša protiprávne vyhnúť povinnosti predložiť Národnej rade návrh vyrovnaného štátneho rozpočtu.
Čo vláda schválila a prečo to opozícia napáda
Kabinet pred podaním podnetu schválil dokument, na základe ktorého má minister financií Ladislav Kamenický pripraviť návrh rozpočtu s deficitom 4,9 percenta HDP. Vláda sa pritom odvoláva na únikovú klauzulu dlhovej brzdy, ktorá umožňuje výnimku zo sankcií vtedy, ak výdavky plynúce z medzinárodných zmlúv presiahnu 3 percentá HDP. Štát tieto výdavky vyčíslil na necelých 4,4 miliardy eur, čo predstavuje 3,21 percenta HDP.
Opozícia však spochybňuje, čo všetko vláda do tejto výnimky zaradila. Medzi „výdavkami z medzinárodných zmlúv“ sa ocitli napríklad celkové výdavky na obranu vo výške 2,7 miliardy eur a tiež celý slovenský odvod do rozpočtu Európskej únie.
„Ako keby si niekto označil nákup chleba za nepredvídaný výdavok“
Poslanec Progresívneho Slovenska Štefan Kišš označil zdôvodnenie vlády za zavádzajúce. Zaradenie bežných, každoročne plánovaných výdavkov medzi „nepredvídané“ prirovnal k situácii, keď by si domácnosť označila každodennú kúpu chleba za mimoriadny a nečakaný výdavok.
Rovnako skepticky sa k veci postavil poslanec SaS Marián Viskupič. Položil rečnícku otázku: boli by výdavky na obranu nulové, keby Slovensko nebolo členom NATO? Podľa neho odpoveď jasne ukazuje, že vláda prijala účelové uznesenie, ktoré skutočne nemožno obhájiť bez rozhodnutia Ústavného súdu.
Čo opozícia chce dosiahnuť
Podpredsedníčka SaS Mária Kolíková zdôraznila, že cieľom podnetu nie je za každú cenu prinútiť parlament schváliť vyrovnaný rozpočet. Ide o niečo iné: o to, aby verejnosť videla reálny stav verejných financií a vedela, kde a ako je možné šetriť. „Nejde o žiadne matematické cvičenie,“ povedala Kolíková.
Poslanec KDH Rastislav Krátky a Július Jakab z hnutia Slovensko zároveň upozornili, že spor presahuje rámec bežnej politickej rivality. Podľa nich ide o zachovanie platobnej schopnosti štátu a zastavenie dlhodobého zadlžovania, ktoré sa priamo dotýka každého občana – vrátane vyplácania dávok a dôchodkov.
Čo kritika smeruje aj k demisii vlády
Opozičné strany vláde vytkli ešte jednu vec: keď nedávno žiadala o dôveru parlamentu, k hlasovaniu nepriložila žiadny plán ozdravenia verejných financií. Práve to považujú za ďalší dôkaz toho, že vláda nie je ochotná transparentne ukázať, v akom stave sú štátne financie. Na základe toho opozícia vyzvala kabinet na podanie demisie.
Čo teraz rozhodne Ústavný súd
Ústavný súd bude musieť posúdiť, či vláda skutočne splnila podmienky na uplatnenie výnimky z dlhovej brzdy, alebo či jej povinnosť predložiť návrh vyrovnaného rozpočtu trvá. Záväzný výklad súdu bude mať priamy dosah na to, ako bude vyzerať štátny rozpočet – a teda aj to, koľko peňazí pôjde na sociálne dávky, dôchodky či verejné služby. Výsledok tohto sporu tak nie je len otázkou politiky, ale aj každodenného života slovenských domácností.


