Obsah článku
Transakčná daň, jedna z najkritizovanejších daní posledných rokov, má skončiť. Premiér Robert Fico oznámil, že od 1. januára 2027 ju vláda plánuje úplne zrušiť. Pre firmy a podnikateľov je to jednoznačne dobrá správa. Pre štátny rozpočet to však znamená poriadnu bolesť hlavy – výpadok vo výške okolo 400 miliónov eur ročne. A tú dieru treba niekde zaplátať. Otázka znie: kde vláda tie peniaze nájde a či to nepocíti aj bežný spotrebiteľ?
Transakčná daň: krátka história jednej nepopulárnej dane
Daň z finančných transakcií vstúpila do života slovenských firiem v apríli 2025 ako súčasť konsolidácie verejných financií. Zasiahla právnické osoby aj podnikateľov – fyzické osoby. Od začiatku roka 2026 dostali živnostníci a ďalší samostatne zárobkovo činní podnikatelia výnimku a od dane sú oslobodení. Teraz Fico avizuje záverečný krok – jej úplné zrušenie. Minister financií Ladislav Kamenický a štátny tajomník Radovan Majerský dostali za úlohu pripraviť potrebné legislatívne kroky.
Výška skutočného výpadku ešte nie je definitívna. V niektorých diskusiách sa hovorilo až o 500 miliónoch eur, Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) aktuálne pracuje s odhadom zhruba 400 miliónov eur ročne. Tak či onak, ide o sumu, ktorú štát bude musieť niekde nájsť.
Tri odvetvia na muške: banky, reťazce a hazard
Minister zdravotníctva Kamil Šaško zrušenie dane privítal, no zároveň naznačil, kde by vláda mohla hľadať náhradu. „Obchodné reťazce, banky a hazard nie sú nedotknuteľné oblasti,“ vyhlásil a dodal, že práve v týchto sektoroch sa nachádzajú stovky miliónov eur. Podobne sa vyjadril aj predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok, ktorý ministra financií vyzval, aby sledoval zisky veľkých bánk a obchodných reťazcov: „Keď sa pozriete na veľké reťazce a na banky, ktoré dosahujú obrovské zisky, tam je priestor.“
Konkrétne opatrenia však vláda zatiaľ nepredstavila a rokovania podľa Šaška nie sú v pokročilej fáze. Inými slovami – kto nakoniec zaplatí, stále nie je rozhodnuté.
Banky sa bránia: vláda vraj sľúbila niečo iné
Prípadné vyššie zdanenie bankového sektora narazí na odpor. Slovenská banková asociácia (SBA) pripomína vláde jej vlastný verejný záväzok z rokovania Hospodárskej a sociálnej rady SR z marca 2026. Vtedy zástupcovia vlády deklarovali, že prípadná ďalšia konsolidácia v roku 2027 nemá postihnúť ľudí ani firmy. Minister práce Erik Tomáš dokonca hovoril o tom, že ak ďalšie úspory prídu, majú byť výlučne na strane výdavkov štátu.
SBA preto uvádza, že sa možnými zmenami bankového odvodu ani nezaoberá, a zdôrazňuje, že stabilita a predvídateľnosť daňového prostredia sú pre dlhodobé fungovanie bánk nevyhnutné. Aj RÚZ sa stavia proti náhrade transakčnej dane inou záťažou pre podnikateľov – zamestnávatelia trvajú na tom, aby vláda výpadok pokryla úsporami vo vlastných výdavkoch.
Čo to môže znamenať pre ceny a bežného spotrebiteľa?
Ak by vláda napokon sáhla po vyššom zdanení obchodných reťazcov alebo bánk, dopad na peňaženky domácností by nemusel byť nulový. Reťazce môžu zvýšené náklady premietnuť do cien potravín a ďalšieho tovaru. Banky zasa môžu reagovať napríklad úpravou poplatkov za účty či úvery. Priamy vzťah medzi daňovými zmenami a cenami v obchodoch alebo bankové sadzby sú síce zložitejšie, no história ukazuje, že firmy si zvyčajne nájdu spôsob, ako zvýšené náklady preniesť ďalej.
Analytik Martin Vlachynský z inštitútu INESS zároveň varuje pred prílišným optimizmom ohľadom samotného zrušenia dane. Podľa neho Slovensko neprežívalo žiadny výnimočný rast ani pred jej zavedením a daň bola skôr ďalším problémom na hromade iných. Firmy, ktoré pre daň odišli, sa automaticky nevrátia, a straty trhov a zákazníkov sa budú naprávať len postupne.
Čo bude ďalej?
Najväčší politický spor sa možno ešte len začína. Zrušenie transakčnej dane je rozhodnuté – ale to, čím štát nahradí chýbajúce stovky miliónov, zostáva otvorené. Banky, obchodné reťazce a hazardný priemysel sú v hre, no žiadne konkrétne opatrenia zatiaľ na stole nie sú. Sledujte vývoj – práve tieto rozhodnutia môžu v najbližších mesiacoch priamo ovplyvniť, koľko zaplatíte v obchode, na účte v banke či pri najbližšej platbe kartou.


