Obsah článku
Nedávno sme publikovali článok , ktorý priniesol informácie o štúdii odhaľujúcej, že počas odoberania orgánov po zlyhaní srdca sú darcovia často bdelí, pri vedomí a všetko cítia.
Uvedený článok vyvolal na Facebooku pomerne živú diskusiu. Vzniklo z nej mnoho otázok, na ktoré by sme chceli nadviazať v tomto voľnom pokračovaní.
Niektorí komentujúci, vrátane lekárov, poznamenali, že hovoríme o odoberaní orgánov pri zlyhaní srdca, pričom väčšina transplantácií sa u nás robí pri mozgovom úmrtí.
V tomto článku si okrem samotného priebehu odoberania orgánov povieme aj pár dôležitých informácií ohľadom druhov odoberania orgánov a o tom, aký je to vlastne „mozgovo mŕtvy“ človek, vrátane morálnych otázok.
Priebeh odoberania orgánov nájdete rozpísaný v 18 bodoch na konci tohto článku, ale určite si prečítajte aj ostatné veci.
Dva druhy odoberania orgánov
- Aby sa mohlo vykonať odobranie orgánu, človek musí byť stále živý. Musia mu fungovať pľúca aj srdce. Krv musí prúdiť v jeho žilách a okysličovať celé telo.
- Zo človeka, ktorý je už nejaký čas mŕtvy, sa orgány odoberať nedajú. Preto sa potenciálny darca musí držať na umelej pľúcnej ventilácii a s pracujúcim srdcom. Na to sa používajú rôzne podporné prostriedky.
- Toto rozlišujeme 2 druhy situácií, pri ktorých sa odoberajú orgány:
- Odoberanie orgánov pri zlyhaní srdca
- Odoberanie orgánov pri mozgovom úmrtí
1. Odber orgánov pri zlyhaní srdca
Pri zlyhaní srdca musia orgány odobrať rýchlo, pretože telo čoskoro odumiera. To však umožňuje odobratie len jedného alebo maximálne niekoľkých orgánov, teda nie všetkých, ktoré by sa dali nejako využiť.
Alternatívou je napojenie pacienta na umelý krvný obeh. Napojenie na umelý krvný obeh je však povolené len v niektorých krajinách, na Slovensku zatiaľ nie.
No a pretože pri zlyhaní srdca mozog stále funguje, objavujú sa prípady, že človek je pri vedomí a všetko cíti. Kričať nemôže preto, že mu pred odoberaním orgánov podajú len paralyzujúcu látku, avšak už nie anestetikum.
Zlé jazyky tvrdia, že anestetikum nedajú z toho dôvodu, že keby mu ho podali, tak by tým lekári vlastne priznali, že ten človek stále žije a cíti. No a to by mohlo ohroziť dôveryhodnosť celého procesu darcovstva orgánov.
V diskusii padali argumenty, že pri odoberaní orgánov z človeka s „mozgovým úmrtím“, ktorých je na Slovensku väčšina, nič také nehrozí. V tomto článku sa pozrieme bližšie práve na prípady odoberania orgánov pri mozgovom úmrtí a vysvetlíme, v čom je ich kontroverznosť.
2. Odoberanie orgánov pri mozgovom úmrtí a jeho kontroverzie
Kedy je človek živý a kedy mŕtvy? Smrť je vedecky definovaná ako zánik látkovej výmeny (metabolizmu) v tkanive.
Mozgové úmrtie je však pomerne nový pojem. Donedávna bol človek buď živý alebo mŕtvy. Pre transplantačný priemysel to však predstavovalo vážny problém.
Totiž, z lekárskeho hľadiska sa orgány môžu odoberať len zo živého tela, inak sú už znehodnotené. Avšak z morálneho hľadiska odoberať orgány zo živého človeka nie je možné.
Tento rozpor sa teda vyriešil tým, že sa zaviedol nový účelový pojem „mozgové úmrtie“. Teda stav, keď je telo, okrem mozgu, normálne celé živé.
Nazývať takého človeka „mŕtvym“ teda odporuje základným vedeckým definíciám.
Okrem toho o „mozgovom úmrtí“ nerozhoduje nejaký jednoznačný objektívny test alebo vyšetrenie, ale konzílium lekárov, ktorí hlasujú. A tak ako každé iné hlasovanie, aj toto je už zo svojej podstaty subjektívne.
Nejednokráť sa stane, že pacient leží v nemocnici s poškodeným mozgom. Potom sa zistí, že je vhodným darcom orgánov a lekári ho zrazu prehlásia za „mozgovo mŕtveho“, len aby mu mohli odobrať orgány.
Ľudia majú mylnú predstavu o darcovstve
Poďme sa však teraz pozrieť na to, ako sa ľudia rozhodujú pre darcovstvo orgánov.
Väčšina s tým nemá žiadny problém, veď predsa darcovstvo orgánov zachraňuje životy. Povedia si: “ Veď keď budem mŕtvy (mozgovo), vypnú prístroje a už nič nebudem cítiť, tak potom mi môžu orgány odobrať „.
Ale keď sa dozvedia, že prístroje sa vypínajú až po odobratí orgánov, tak zvyčajne stávajú pozornejší. “ To som skutočne nevedel „, reagujú zdesene. Tento zásadný fakt im lekári takmer nikdy nepovedia. Zrejme tušíte, prečo.
A nepovedia to ani rodičom, ktorých nútia k darcovstvu orgánov ich umierajúce dieťa. Potom, keď sa to dozvedia až po procedúre, bývajú zvyčajne aj celé roky zdrcení z faktu, že nechali svoje dieťa zomrieť opustené, pod skalpelom lekárov.
Čo sú to vlastne „mozgovo mŕtvi“?
S pojmom mozgovo mŕtvy sa často vynára množstvo otázok, ako napríklad, či sú takí ľudia úplne mŕtvi, polomŕtvi, zdanie, umierajúci alebo vlastne živí?
Mozgovo mŕtvi ľudia dýchajú, reagujú na dotyk, pri prvom reze chirurga im niekedy vyskočí tlak, začnú sa potiť, sú im počas zákroku odoberania orgánov podávané lieky.
Transplantačná medicína tak v podstate zabíja živého človeka za účelom získania jeho orgánov. A aby nemali z toho výčitky svedomia, nazvú ho „mozgovo mŕtvym“. Namiesto „darovania“ by sa to malo skôr nazývať pravým menom a to je „odber“ orgánov.
Naskytá sa tu množstvo ďalších otázok:
- Môže byť človek mŕtvy a zároveň mať vitálne orgány?
- Je „mozgové úmrtie“ len účelová definícia na ospravedlnenie zabíjania?
- Je možné spoľahlivo stanoviť mozgové úmrtie alebo majú pravdu tí, ktorí tvrdia, že výpadok všetkých mozgových funkcií nie je
vôbec merateľný? - Môžeme umierajúceho človeka prehlásiť za mŕtveho?
- Môžeme urobiť rozhodnutie za umierajúceho, ktorý počas života nestihol urobiť toto rozhodnutie? (Takých je 94% darcov)
- Aký to bude mať vplyv na rodinu umierajúceho?
- Je prípustné najpotrebnejších obťažovať zúfalou rodinou otázkou o „darovaní orgánov“?
- Sú veriaci ľudia povinní v mene „vedy“ vzdať sa svojho náboženstva učeniami o jednote tela, duše a ducha?
- Môžeme umierajúceho človeka, ktorý sa nedokáže brániť, pripraviť o jeho dôstojnosť len kvôli jeho „užitočnosti“ pre
spoločnosť? - Čo ak umierajúci vníma omnoho viac než si myslíme?
- Nie sú srdcový tep, telesné teplo, dýchanie, horúčka, kožné vyrážky, pot, stolica, moč, nárast krvného tlaku, zrýchlenie pulzu či pohyb končatín znakmi života?
- Ako je zaručená nezávislosť a nestrannosť lekárov rozhodujúcich o „mozgovom úmrtí“? To, že transplantační lekári nie sú súčasťou konzílií záruka nie je. Ostatní lekári predsa nežijú vo vzduchoprázdne a mohli byť ovplyvnení (nieto ešte podplatení).
- Po akceptácii odoberania orgánov prejdeme k akceptácii medicínskych pokusov na „mozgovo mŕtvych“ ľuďoch?
Nebude sa salámovou metódou časom viac a viac urýchľovať okamih smrti?
Akí sú vlastne „mozgovo mŕtvi“ ľudia?
- Ľudia tiež nevedia, že mozgovo mŕtvych ľudí je potrebné až do odberu orgánov kŕmiť, ošetrovať a starostlivo sledovať. To môže trvať aj týždne či dokonca mesiace.
- Medzitým sa im podávajú lieky na posilnenie srdca a iné povzbudzujúce látky na ich udržanie pri živote. Funguje im metabolizmus, trávenie či bunkové dýchanie. Môžu tiež ochorieť a dostať horúčku.
- Krátko majú tlak krvi zvyčajne konštantný, no pri prvom reze skalpelom sa prudko zvýši.
- Tele pokračuje v tvorbe krvi, tkanív a hojení rán. Obličky fungujú a tvoria moč. Dokonca sa vytvárajú aj hormóny, za ich produkciu zodpovedný mozog. Muži majú stále 17 reflexov, ženy 14. Reagujú na vonkajšie podnety.
- Existuje dokonca prípad, že tehotná žena po 107 dňoch „mozgového úmrtia“ porodila zdravé dieťa cisárskym rezom. Môže mŕtvy človek priviesť na svet nový život?
- Toto sú všetko veľmi závažné otázky a fakty, ktoré ľuďom žiadny lekár neuviedol ani nevysvetlil. Museli sme to preto urobiť my.
Ďalšou vecou, ktorú vedomým darcom počas ich života, ani pozostalým náhodných darcov nikto nikdy nevysvetlí, je samotný priebeh odoberania orgánov.
Poďme sa teda pozrieť, ako to celé prebieha:
1. Odber orgánov prebieha zvyčajne v noci, keď je darca prevezený z jednotky intenzívnej starostlivosti na operačnú sálu.
2. Darcu premiestnia na operačný stôl. To niekedy vyvolá jeho pohyby a pomýli personál. Ak počas odoberania zlyhá srdce, normálne sa oživuje ako klasický živý človek.
3. Na podlahu sa rozložia plachty, aby chirurg nestál v zmesi vody a krvi, ktorá počas odoberania orgánov strieka všade okolo.
4. „Darcov“ zviažu ruky, aby zabránili jeho pohybom.
5. vydezinfikovať ho a zakryjú plachtami.
6. Podajú sa mu lieky na uvoľnenie svalov aj narkotiká proti bolesti. Avšak mnohí anestéziológovia dnes na odporúčanie lekárskych komôr od liekov proti bolesti upúšťajú. Inak by tým nepriamo priznali, že „darca“ cíti bolesť a teda asi nie je mŕtvy. Radšej tak riskujú, že pacienti budú počas odoberania orgánov trpieť.
7. Pri odoberaní viacerých orgánov môže celá procedúra trvať aj niekoľko hodín, na darcovi sa vystrieda niekoľko transplantačných tímov, aj 20 rôznych lekárov.
8. Počas celej doby sú „darci“ pripojení na dýchacie a monitorovacie prístroje. Anestéziológovia musia celý čas sledovať životne dôležité funkcie až do odobratia posledného orgánu.
9. Podľa potreby sa pacientovi počas zákroku podávajú lieky, tekutiny a niekedy dokonca aj krv alebo čerstvá plazma, aby sa zabezpečil vyvážený metabolický stav.
10. Pri narezaní krku až po spony lonovej oblasti dochádza k nárastu krvného tlaku, zrýchleniu srdcovej frekvencie a zvýšeniu adrenalínu v krvi. Niekedy nastáva aj začervenanie a zášklby tváre či potenie. Pri bežnej operácii sa tieto príznaky považujú za pociťovanú bolesť pacienta. Nie však u „mozgovo mŕtvych“. Je toto normálne? Veď medicína si týmto vyslovene protiřečí a vysvetľuje dve úplne rovnaké situácie rozdielne.
11. Operačnou pílou sa rozreže hrudná dutina a otvorí hrudný kôš.
12. Orgány sa uvoľňujú za bijúceho srdca a hneď sa preparujú a konzervujú na odber pomocou roztoku s teplotou 4 stupne Celzia.
13. Ak táto studená preparujúca tekutina vnikne do živého tela, zvýši sa krvný tlak a srdcový tep, prípadne na tvári sa objavia zášklby.
14. Operatérov zdvihnú kožné laloky, aby do tela mohli liať kanvice ľadovej vody na ochladenie orgánov a následne ju odsávajú preč spolu s krvou.
15. Skupiny lekárov postupne odoberajú všetky orgány, ktoré sa dajú transplantovať – srdce, pľúca, obličky, pečeň, pankreas, črevá, očnú rohovku a stredné ucho. Orgány sa kontrolujú na operačných stoloch a následne opúšťajú operačnú sálu v chladiacich boxoch.
16. Odobraním všetkých orgánov „darca“ zomrel.
17. Na konci zostáva zvyčajne na ošetrovateľoch, aby v tele vyplnili dutiny a zašili obrovské rany. Ospravedlňujeme sa za výraz, ale to, čo z „darcu“ zostane, je už len prázdne vykuchané telo.
18. Pokojné a chránené umieranie za prítomnosti rodinných príslušníkov alebo priateľov nie je možné. Umierajúceho na jeho poslednej ceste sprevádzajú transplantační lekári.
Záver
No ako, zmenili tieto informácie váš pohľad na „darcovstvo orgánov“?
Nepovedali sme, že každé darovanie orgánov je nutne zlé, v mnohých prípadoch môže zachraňovať životy. Považovali sme však za potrebné priblížiť vám aj jeho odvrátenú stránku, o ktorej vám lekári zrejme nikdy nepovedia.
Problémom na Slovensku je, že bol prijatý zákon, ktorý z každého občana ČR robí automatického darcu aj bez jeho výslovného súhlasu. Ak by sa vám alebo vašim blízkym nedejbože niečo také prihodilo, vedzte, že vám môžu odobrať orgány aj bez súhlasu pozostalých.
Vôľu príbuzných síce môžu zohľadniť, no nemusia. A tak v prípade „mozgového úmrtia“ môže dôjsť dokonca aj k násilnému odobraniu orgánov proti vôli rodiny.
Jediným spôsobom, ako tomu zabrániť, je ešte počas života vypísať vyhlásenie o odmietnutí darcovstva orgánov, podpísať ho u notára a zaslať Národnej transplantačnej organizácii.
