Obsah článku
Coby Kadima sa pre zahraničné médiá rozhovoril o zážitku, ktorý prežil v roku 1972. Mal iba pätnásť rokov, a keď šiel k svojmu zubárovi na zložitejší zákrok, dostal sa do stavu NDE, teda klinickej smrti.
Čo ovplyvnilo jeho život?
A zatiaľ čo jeho telo bolo mŕtve, mal tú možnosť vidieť niečo, čo ho podľa jeho slov ovplyvnilo na zvyšok života.
Coby opísal počiatočné pocity, pri ktorých si neuvedomoval, že sa s ním niečo deje.
Hovorí, že sedel v zubárskom kresle, anestéziológ ho uspal kvôli zákroku a zrazu, z ničoho nič, sa mohol zdvihnúť a chodiť po miestnosti.
Doktor, anestéziológ i sestrička ho ignorovali a keď im čokoľvek povedal, nevnímali ho. Rozhodol sa preto odísť, no keď sa pokúsil chytiť za kľučku, ruka mu ňou prešla.
Jeptiška
„V ten moment mi došlo, že sa niečo deje,“ povedal Coby. Následne sa mu mala zjaviť osoba podobná jeptiške. Vytiahala k nemu ruku a prehovárala ho, aby šiel s ňou.
V prvých okamihoch chcel ísť za ňou, nakoniec však vedel, že ak s ňou pôjde, zomrie. „Volal som Boha o pomoc. Pomoc! Kričal som,“ dodáva muž.
Všade okolo seba však videl a vnímal aj ostré svetlo. Dokonca vypovedal, že videl pred sebou celý svoj život od prvých dní až doteraz. Všetky farby boli jasné a ostré, ale ak videl životné obdobie, keď sa zachoval zle alebo nebolo príjemné, farby stmavli. Zároveň pri tmavých farbách pociťoval pocit previnenia.
Odpustenie
„Uvedomil som si, že musím prosiť o odpustenie.
Že tu pred svetlom nestojím len tak,“ je presvedčený Coby.
Na záver jeho rozprávania dodal, že sa mohol dokonca rozhodnúť, či sa vráti k nám na svet, alebo pôjde s neznámou bytosťou niekam inam, niekam, kde prežije inú budúcnosť a nebude musieť riešiť svoje hriechy.
„Nakoniec som sa rozhodol vrátiť späť a snažiť sa napraviť tie veci, ktoré som pokazil.“ To, že sa vrátil späť do svojho tela a prebral sa, spoznal podľa bolesti, ktorá ho prebudila aj napriek anestézii.
Svetlo, ktoré nás sprevádza
Coby verí, že Boh ako taký neexistuje, ale ide o silnú energiu, o silné svetlo, ktoré nás sprevádza. A vlastne aj vďaka tomuto zážitku sa nebojí smrti, pretože vie, že to nie je nič, čo by bolelo, nebolo to také strašné, ako sa všade hovorí.
Na svete sa neustále objavujú nové prípady NDE, keď ľudia čelia svojmu najväčšiemu strachu a pritom bojujú o život. A po prebudení z anestézie sa napríklad dozvedia, že v určitom momente takmer zomreli.
Je to naozaj niečo medzi zemou a nebom, alebo ide o určitú reakciu mozgu na situáciu, keď sa človek ocitne na hranici medzi životom a smrťou? Ide o poslednú projekciu mozgu, alebo naopak naozaj máme možnosť o svoj život bojovať a prosiť?
