Obsah článku
Divadlo Jonáša Záborského v Prešove oznámilo vo štvrtok 24. septembra smutnú správu: zomrela Emília Jurčíková, jedna z jeho najvernejších členiek. Herečka a speváčka, ktorá sa javiskám zasvätila od roku 1960, si za desaťročia práce vybudovala miesto priamo v srdciach prešovského publika. Jej kariéra trvala dlhšie, než trvá celý profesionálny život väčšiny ľudí.
Cesta k divadlu viedla cez operačnú sálu
Málokto by čakal, že za jednou z najvýraznejších tvárí prešovskej spevohry sa skrýva vyučená inštrumentárka. Emília Jurčíková vyštudovala strednú zdravotnícku školu v Liptovskom Mikuláši a šesť rokov skutočne pracovala na operačnej sále. Divadlo nebolo jej prvým volaním – bolo však tým, ktoré napokon vypočula.
Do sveta speváckych svetiel sa dostala cez konkurz do prešovskej spevohry. A keď raz prešla tými dverami, zostala. Do Divadla Jonáša Záborského nastúpila 1. júla 1960 – a prešovské javisko sa stalo jej druhým domovom na celé desaťročia.
Od zboru k sólistke: kariéra budovaná trpezlivosťou
Začiatky boli skromné. Prvé roky strávila Emília Jurčíková v speváckom zbore, kde brúsila hlas aj javiskový prejav. Jej talent si však cestu nahor našiel sám – od roku 1976 sa stala sólistkou spevohry a naplno rozvinula to, čím sa zapísala do pamäti divákov: výrazný komediálny prejav spojený so silným hlasom.
Počas kariéry stvárnila desiatky postáv v muzikáloch a operetách. Na prešovskom javisku ju mohli diváci vidieť napríklad v inscenáciách Krásna Helena, Cindy, Miluje, ľúbi, zbožňuje, Mam’zelle Nitouche či Cherbourgské dáždničky. Jej herecké ambície neskončili pri spevohre – ako hosť sa objavila aj v činohre Ženský zákon.
Rozlúčka s javiskám patrila Fidlikantovi
Poslednou postavou, ktorú Emília Jurčíková stvárnila na prešovskom javisku, bola Fruma-Sára v legendárnom muzikáli Fidlikant na streche v réžii Jozefa Bednárika. Ťažko si predstaviť dôstojnejšie lúčenie – práve táto postava patrí k tým, ktoré v divadelnom svete zostávajú v pamäti dlho.
Cena za celoživotné dielo, ktorú si zaslúžila
Jej práca nezostala bez povšimnutia. V roku 2006 získala Emília Jurčíková Cenu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti divadla a rozhlasu. Ocenenie prišlo ako potvrdenie toho, čo prešovskí diváci vedeli dávno – že táto žena patrila na javisko tak prirodzene, ako patrí hudba do divadelnej sály.
Rozhlasová tvorba bola pritom ďalším rozmerom jej umeleckého života, o ktorom sa hovorí menej, no ktorý bol neoddeliteľnou súčasťou jej pôsobenia.
Jej vlastné slová hovoria za všetko
Emília Jurčíková sa o svojom vzťahu k divadlu vyjadrila s otvorenosťou, ktorá hovorí viac než akákoľvek chvála zvonku. „Som rada, že ma osud zavial do divadla. Na časy v divadle nikdy nezabudnem, ale ani na svojich vďačných divákov,“ povedala v jednom zo svojich posledných vyjadrení.
V týchto slovách je celý jej príbeh – príbeh ženy, ktorá šla pôvodne inou cestou, no keď objavila tú pravú, nikdy z nej nezišla.
Posledná rozlúčka v Prešove
Posledná rozlúčka s Emíliou Jurčíkovou sa uskutoční v pondelok 28. septembra o 9:30 v Dome smútku Glória na Moyzesovej ulici v Prešove. Tí, ktorých jej umenie oslovilo – či už z hľadiska divadelného, alebo rozhlasového – majú možnosť prísť sa rozlúčiť osobne.


