Obsah článku
Počas socializmu si mamičky priali krásne a moderné kočíky, ale ich možnosti boli často obmedzené. Pripomeňme si, ako vyzerali kočíky, ktoré vozili aj Husákove deti.
Výroba kočíkov za socializmu
Po Víťaznom februári 1948 sa začali meniť aj výrobné procesy, vrátane tých pre detské kočíky. Celá produkcia kočíkov sa sústredila do mělníckej firmy Liberta, ktorá v 50. rokoch predstavila tzv. „kukaně“ – nízke, široké kočíky. Neskôr prišli na rad známe osmipéráky, ktoré sa vyznačovali hranatým tvarom. Od roku 1963 sa v Mělníku začali vyrábať skladateľné vaničky, čo bola novinka, ktorá uľahčila život mnohým mamičkám.
„Na starých fotkách, kde som malá v kočíku, je vidieť moju mamu a otca, ako stoja pyšne pri bielej vaničke na malých kolieskach,“ spomína Ivana Sýkorová z Karlových Varov.
Praktické inovácie a estetické zmeny
V druhej polovici 60. rokov kočíky postupne naberali na výške. Tento trend mal svoj praktický dôvod – s rastúcim počtom automobilov pribudli výfukové plyny, a tak vyššie kočíky mali chrániť bábätká pred škodlivinami.
V 70. rokoch, počas éry normalizácie, sa kočíky začali vyrábať v pestrofarebných prevedeniach. Žlté, červené, zelené i modré kočíky sa stali bežným javom. Hoci boli dizajnovo veľmi podobné, odlišovali sa hlavne farebným prevedením.
Túžba po zahraničných značkách
Československé mamičky však snívali aj o iných modeloch, hlavne o luxusných kočíkoch značiek Stegner alebo Zekiwa z NDR. Tieto kočíky, niekedy vybavené prútenými korbičkami, boli dostupné za 400–500 východonemeckých mariek, čo vychádzalo na približne 1200–1500 Kčs. Ivana Sýkorová spomína, že svoju dcéru vozila v kočíku Zekiwa, ktorý neskôr predala za 1000 Kčs, čím sa časť investície vrátila.
Pre porovnanie – nový kočík značky Liberta stál vtedy okolo 700 Kčs (umývateľný povrch) alebo 900 Kčs (manšestrová varianta).
80. roky a kočíky s okienkami
V 80. rokoch boli veľmi populárne kočíky s okienkami, ktoré sa dali kúpiť v Tuzexe alebo z druhej ruky. Ich cena bola však vysoká, okolo 2000 Kčs, aj keď išlo o použité kočíky. V tomto období sa začali objavovať aj trojkombinácie – hlboký kočík, športový kočík a taška do auta. Tie však boli ťažké a mnohokrát nepraktické, čo viedlo k tomu, že mnohé mamičky dávali prednosť ľahkým skladacím golfkám. Golfky s malými kolieskami boli vratké, ale ich hlavnou výhodou bola jednoduchá prenosnosť a skladnosť.
Kreativita rodičov v čase nedostatku
Socialistická éra so sebou priniesla aj nedostatok doplnkov pre deti, a tak mnoho rodičov využívalo svoju kreativitu. Perinky do kočíkov boli často ručne vyšívané, ušité z kanafasu alebo pletené či háčkované z vlny. V obchodoch sa síce dali kúpiť rôzne hračky, ale doplnky a kvalitné vybavenie boli často na mamičkách a ich šikovnosti.
Záver
História kočíkov siaha ďaleko do minulosti. Prvá sériová výroba začala v roku 1840, keď britský továrnik Lewenson zahájil produkciu kočíkov. V Česku mali socialistické kočíky svoju jedinečnosť – či už išlo o farebné Liberty alebo luxusné zahraničné modely, každá generácia mamičiek si tie svoje pamätá.
Dnešné moderné kočíky sú nesmierne pohodlnejšie, ale spomienky na tie socialistické v sebe nesú dávku nostalgie.
