Obsah článku
Výber školy, rozvod, kontakt s dieťaťom po rozchode – to všetko čaká v novom Občianskom zákonníku podrobnejšia a jasnejšia úprava, než akú poznáme dnes. Návrh zákona je momentálne v druhom čítaní v Národnej rade SR a poslanci o ňom rokujú v rámci 61. schôdze, ktorá sa začala 15. septembra. O schválení či zamietnutí by mohli rozhodnúť každú chvíľu.
Kým dnes rodičovské práva a povinnosti upravuje samostatný zákon o rodine (č. 36/2005 Z. z.), nový Občiansky zákonník by ich mal začleniť priamo do svojho textu. Nejde pritom o revolúciu – väčšina princípov v slovenskom práve už existuje – ale o podstatne systematickejší a konkrétnejší prístup, ktorý by mal pomôcť pri sporoch aj pri každodenných rozhodnutiach.
Rodičovská zodpovednosť namiesto práv a povinností
Prvá zmena je na prvý pohľad terminologická, no v praxi dosť dôležitá. Zákon o rodine hovorí o „rodičovských právach a povinnostiach“, nový zákonník pracuje s pojmom rodičovská zodpovednosť. Ten je zároveň oveľa presnejšie vymedzený.
Návrh ju definuje takto: „Rodičovskú zodpovednosť tvorí súhrn práv a povinností rodičov, ktorých účelom je zabezpečiť morálne a materiálne blaho maloletého dieťaťa a chrániť jeho práva a oprávnené záujmy. Rodičovskú zodpovednosť vykonávajú rodičia spôsobom a v miere zodpovedajúcej stupňu vývinu a vyspelosti maloletého dieťaťa.“
Kým dnešný zákon spomína výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin, nová definícia pridáva výslovne aj morálne blaho dieťaťa a zdôrazňuje, že rodičia majú konať primerane tomu, ako je dieťa vyspelé. Drobný posun v slovách, ale v praxi väčší dôraz na individualitu každého dieťaťa.
Čo je bežná vec a čo podstatná – konečne jasne
Jedna z najužitočnejších zmien pre každodenný život rodín: nový zákonník rozdeľuje rozhodnutia o dieťati na bežné a podstatné. Pri bežnej veci môže rozhodnúť jeden rodič sám – predpokladá sa, že druhý súhlasí. Pri podstatnej veci musia rozhodovať vždy spoločne.
Návrh explicitne vymenúva, čo medzi podstatné veci patrí:
- meno a priezvisko dieťaťa
- miesto bydliska
- správa majetku
- štátne občianstvo
- zdravotná starostlivosť
- príprava na budúce povolanie
- výber školského zariadenia a ďalšie vzdelávanie
Ak sa rodičia na niektorej z týchto vecí nedohodnú, rozhodne súd. Dnešný zákon o rodine (§ 35) síce tiež pozná súdne rozhodnutie pri podstatných veciach, no ich zoznam je užší – chýba napríklad práve výber školy. Toto spresnenie môže ušetriť mnoho hádok aj právnych sporov.
Majetok dieťaťa pod prísnejšou kontrolou
Nový zákonník je výrazne konkrétnejší aj pri správe majetku maloletého. Navrhovaný § 374 detailne vymenúva situácie, pri ktorých rodičia potrebujú súhlas súdu. Patrí sem napríklad:
- akékoľvek nakladanie s nehnuteľnosťou alebo podielom na nej
- nakladanie s majetkom nad stanovený limit
- odmietnutie dedičstva
- zmluvy s trvajúcim alebo opakovaným plnením
- niektoré nájomné zmluvy či úverové zmluvy
Zaujímavou novinkou je aj právo, ktoré zákonník dáva samotnému dieťaťu: do jedného roka od dosiahnutia plnoletosti môže od rodičov požadovať správu o tom, ako počas jeho detstva nakladali s jeho majetkom. Rodičia sú povinní túto správu predložiť do jedného mesiaca. Ide o ochranu, ktorá doteraz v slovenskom práve chýbala.
Rozvod a právo dieťaťa na oboch rodičov
Pri rozchode alebo rozvode rodičov sa nový zákonník (§ 378) výslovne zaväzuje, že súd musí rešpektovať právo dieťaťa na pravidelný, rovnocenný a rovnoprávny osobný kontakt s oboma rodičmi, so súrodencami aj s ďalšími blízkymi osobami.
Nejde o úplnú novinku – podobnú formuláciu obsahuje aj súčasný § 24 ods. 5 zákona o rodine, ktorý bol do zákona doplnený novelou č. 217/2010 Z. z. účinnou od 1. júla 2010. Nový zákonník ju však preberá a zakotvuje priamo do hlavného kódexu, čím jej dáva väčšiu váhu a viditeľnosť v celom systéme rodinného práva.
Videohovor s mamou alebo tatom je kontakt rovnaký ako osobný
Nový zákonník myslí aj na reálny život dnešných rodín. V časti venovanej stretávaniu rodiča s dieťaťom (navrhovaný § 380 ods. 3) výslovne uvádza, že stretávanie zahŕňa všetky dostupné formy kontaktu – osobný kontakt, písomnú komunikáciu, telefonickú komunikáciu aj elektronickú komunikáciu.
Toto ustanovenie je prakticky dôležité napríklad vtedy, keď jeden rodič žije v inom meste alebo v zahraničí. Videohovor, správa či e-mail sa tak stávajú právne uznanou formou kontaktu, ktorú súd môže zohľadniť pri úprave styku dieťaťa s rodičom.


