Obsah článku
Na prvý pohľad to vyzerá ako cnosť. Vždy vyhovieť, pomôcť, ustúpiť, nevyvolávať konflikt a udržiavať okolo seba pokoj. Mnoho ľudí si na tento spôsob fungovania zvykne natoľko, že ho považuje za normu. Lenže moderné výskumy ukazujú, že dlhodobé potláčanie emócií a potreba neustále vychádzať druhým v ústrety môže mať vážne dopady na zdravie – vrátane zvýšeného rizika autoimunitných ochorení.
To, čo začína ako snaha byť „hodný človek“, sa môže postupne zmeniť na tichý, ale vyčerpávajúci vnútorný boj, ktorý telo skôr či neskôr pocíti.
Potlačené emócie jako zdroj chronického stresu
Ľudia, ktorí sa vyhýbajú konfliktom, hovoria „áno“, aj keď cítia „nie“, alebo dlhodobo potláčajú hnev, smútok či frustráciu, žijú často v permanentnom stresovom režime. Telo totiž nerozlišuje medzi fyzickým ohrozením a emocionálnym tlakom.
Odborné štúdie potvrdzujú, že u týchto ľudí dochádza k zvýšenej produkcii stresových hormónov, najmä kortizolu. Krátkodobo môže byť kortizol užitočný, ale pri dlhodobom zvýšení narúša rovnováhu organizmu.
Chronicky zvýšený kortizol podporuje zápalové procesy, oslabuje imunitný systém a narušuje jeho schopnosť rozlišovať medzi vlastnými bunkami a cudzími látkami.
Keď sa imunita obrátí proti vlastnému telu
Autoimunitné ochorenia vznikajú vtedy, keď imunitný systém začne útočiť na vlastné zdravé bunky, pretože ich mylne vyhodnotí ako hrozbu. Medzi najčastejšie autoimunitné ochorenia patria:
- reumatoidná artritída
- lupus
- Hashimotova tyreoiditída (autoimunitné ochorenie štítnej žľazy)
- niektoré zápalové ochorenia čriev
Výskumy naznačujú, že dlhodobý emočný stres, potláčanie pocitov a neschopnosť nastavovať osobné hranice môžu fungovať ako spúšťač alebo významný zhoršujúci faktor týchto ochorení.
Nejde jen o psychiku. V tele vzniká biologický chaos
Nejde len o psychickú únavu alebo pocit vyhorenia. Pri dlhodobom emocionálnom preťažení dochádza k reálnym biologickým zmenám v tele.
Organizmus človeka, ktorý neustále potláča vlastné potreby a prispôsobuje sa okoliu, zostáva v stave pohotovosti. Nervový systém je trvalo aktivovaný, hladina zápalových markerov stúpa a imunitné reakcie sa stávajú chaotickými.
Vzniká vnútorný konflikt medzi potrebou vonkajšieho uznania a naliehavou potrebou tela po pokoji, bezpečí a regenerácii.
Uzdravenie často začína jedným slovom: „nie“
Jedným z kľúčových krokov k obnove rovnováhy je schopnosť nastavovať zdravé osobné hranice. Naučiť sa hovoriť „nie“ nie je prejavom sebeckosti, ale základnou formou starostlivosti o vlastné zdravie.
Emocionálna úprimnosť a rešpekt k vlastným potrebám pomáhajú telu vystúpiť zo stresového režimu. Hneď ako stres ustupuje, klesá hladina kortizolu a imunitný systém sa môže začať stabilizovať.
Stanovenie hraníc neznamená odmietanie druhých ľudí. Znamená ochranu vlastnej energie, prevenciu vyčerpania a vytvorenie priestoru pre fyzickú i psychickú regeneráciu.
Mysel a telo fungujú jako jeden celek
Moderná medicína aj psychosomatický výskum čoraz častejšie potvrdzujú, že mysel a telo sú neoddeliteľne prepojené. To, ako dlho prežívame stres, ako reagujeme na tlak okolia a či rešpektujeme svoje emócie, sa priamo odráža na našom zdravotnom stave.
Keď sa cítite previnilo za to, že uprednostníte seba alebo odmietnete ďalšiu požiadavku, pripomeňte si, že vaše telo vníma každú emóciu, ktorú potláčate.
Záver
Oddych, starostlivosť o seba a ochrana vlastných hraníc nie sú známkou slabosti. Naopak – patria k najsilnejším rozhodnutiam, aké môžete pre svoje zdravie urobiť.
Skutočná sila spočíva v uvedomení si, že uprednostniť seba nie je sebecké, ale liečivé. Tak pre vašu myseľ, ako aj pre vaše telo.
