Obsah článku
Pätnásť miliónov eur zo štátnej kasy, a predsa krach. Dubnická spoločnosť ZTS – Výskum a vývoj skončila v konkurze napriek masívnej pomoci od štátu, pričom desiatky ľudí zostali bez výplat a za firmou sa vinie dlhý zoznam veriteľov. Príbeh, ktorý naštve každého, kto niekedy zaplatil daň.
Čo to hovorí o štátnej pomoci firmám
Prípad ZTS – Výskum a vývoj nie je prvým na Slovensku, keď štátna injekcia nezachránila firmu pred pádom. Otázka, ktorú si kladú daňovníci oprávnene, znie: kto a akým spôsobom kontroloval, ako boli tieto peniaze využité? Pätnásť miliónov eur je suma, za ktorú by sa dali postaviť školy, opraviť cesty alebo financovať desiatky sociálnych projektov.
Štátna pomoc má zmysel vtedy, keď je podmienená jasnými výsledkami a priebežnou kontrolou. Ak chýba dohľad, stávajú sa z dotácií len odložené krachy – s tým rozdielom, že si ich zaplatia tí, čo v danej firme nepracujú a na jej zisku sa nikdy nepodieľali.
Región, ktorý to pocíti ako prvý
Dubnica nad Váhom má s priemyslom dlhú históriu – ZTS bola kedysi symbolom slovenského strojárstva. Zánik ďalšej firmy nesúcej toto meno nie je len účtovná položka, ale rana pre miestny trh práce. Ľudia, ktorí stratili zamestnanie a čakajú na nevyplatené mzdy, hľadajú prácu v regióne, kde takéto príležitosti nepribúdajú rýchlo.
Úrad práce im môže pomôcť s rekvalifikáciou alebo sprostredkovaním zamestnania, realita trhu však býva tvrdšia než úradné štatistiky.
Čo môžu urobiť ľudia bez výplaty
Zamestnanci, ktorých zamestnanec skrachoval a nevyplatil im mzdu, majú niekoľko možností. Pohľadávku voči zamestnanecovi môžu prihlásiť do konkurzného konania – to je prvý a zásadný krok, bez ktorého nemajú šancu na akékoľvek uspokojenie. Okrem toho môžu požiadať Sociálnu poisťovňu o dávku z garančného poistenia, ktorá kryje nevyplatené mzdy do zákonom stanovenej výšky. V oboch prípadoch sa oplatí poradiť s právnikom alebo odbornými organizáciami na ochranu pracovníkov.
