Obsah článku
Na základnej škole v Staškove v okrese Čadca sa ráno 29. septembra 2026 odohrala tragédia, ktorá otriasla celým Slovenskom. Trinásťročný žiak ôsmeho ročníka zaútočil ostrým predmetom na spolužiačku a dve učiteľky, ktoré prišli dievčaťu na pomoc. Šesťdesiatjednoročná učiteľka utrpela zranenia nezlúčiteľné so životom a na mieste zomrela. Druhá učiteľka, 44-ročná, je mimo ohrozenia života. Spolužiačka prevezená do nemocnice v Martine bojuje o život.
Prvé možné dôvody útoku
Chlapec žije v starostlivosti starých rodičov – starí rodičia prišli na miesto činu a podľa dostupných informácií nešťastní sedeli na lavičke pred školou. Podľa prvých správ malo dôjsť k rodinnej hádke: stará mama mu vraj zakázala miništrovať, a to kvôli zlému prospechu. Tieto informácie zatiaľ neboli oficiálne potvrdené a polícia motívy stále preveruje.
Verejný ochranca práv: školy musia byť bezpečné
K tragédii sa vyjadril Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský. „Táto tragédia je bolestivou pripomienkou, že právo detí na vzdelanie musí byť neoddeliteľne spojené aj s ich právom na bezpečie a ochranu pred násilím. Rovnako musí byť chránené právo učiteľov a ďalších pracovníkov škôl na bezpečné pracovné prostredie,“ uviedol. Zdôraznil, že bezpečie v školách nie je len otázka technických opatrení, ale aj povinnosť štátu – a dnešná udalosť si vyžaduje dôsledné zamyslenie nad tým, či sú základné práva v školskom prostredí dostatočne chránené.
Ako hovoriť s deťmi o tom, čo sa stalo
Odborníci z Krízovej linky pomoci IPčko pripravili konkrétne rady pre rodičov. Vedúca linky Veronika Čuláková Tóthová hovorí: „V takýchto chvíľach je prirodzené, že sa bojíme – deti aj dospelí. A práve to je prvá vec, ktorú môžeme deťom povedať: že strach, smútok aj hnev sú v poriadku.“
- Zachovajte pokoj a rozprávajte sa. Deti vnímajú vaše emócie. Môžete priznať, že vás to zasiahlo, no zároveň im dajte najavo, že sú v bezpečí.
- Hovorte len o tom, čo viete. Nešpekulujte o motívoch a nešírte neoverené informácie. Ak nepoznáte odpoveď, povedzte to priamo.
- Neprechádzajte to mlčaním. Deti vedia, že sa niečo stalo. Ak sa s nimi nerozprávate, hľadajú informácie samy online – a tie môžu byť oveľa horšie.
- Sledujte reakcie s odstupom. Obavy, nočné mory alebo neochota ísť do školy sa môžu objaviť až po hodinách či dňoch – to je normálne.
- Obmedzte sledovanie správ v domácnosti. Nepretržitý tok správ zvyšuje úzkosť u detí aj dospelých.
Ak vy alebo vaše dieťa situáciu nezvládate, IPčko je dostupné anonymne, bezplatne a nonstop na čísle 0800 500 333 alebo na ipcko.sk.
Slovensko zažilo podobnú tragédiu už v roku 2020, keď útočník na Spojenej škole vo Vrútkach zabil zástupcu riaditeľa a piatich ľudí zranil. Detská psychologička Gabriela Herényiová vtedy rodičom poradila: „Treba vysvetliť deťom, že v živote sa dejú takéto veci, ale ide o náhodu a nie je to nič pravidelné.“ Zdôraznila, že deti by mali vedieť, že tragédie do života patria, no nie sú každodennou realitou – a práve toto im pomáha zvládnuť strach bez trvalej traumy.
