Obsah článku
Možno ste sa aj vy niekedy ocitli v situácii, keď ste pocítili, čo je to skutočné zúfalstvo, ale určite to nebolo také hrozné ako ten okamih, keď sa ľudia dozvedia o zákernej chorobe, ktorá im umožní užívať si život len pár dní a tak sa musia zmieriť s tým, že čoskoro odídu.
Presne taká, pre mnohých ľudí nepredstaviteľná situácia, nastala aj v živote mladej Slovenky, ktorej lekári oznámili krutú správu, a to takú, že jej zostáva už len pár dní života. Žena sa práve kvôli tomu rozhodla prehovoriť o praktikách lekárov na Slovensku. Jej šokujúce slová mnohých prekvapili a tak sa ich rozhodla zdieľať. Ak s nimi súhlasíte aj vy, neváhajte a článok zdieľajte, aby si ho prečítalo čo najviac ľudí.
Príbeh pacientky a jej sklamanie
Žena svoj príbeh zverejnila vo Facebookovej skupine „Nekŕmte nás odpadom“, ktorá sa snaží robiť osvett v problematických oblastiach slovenského zdravotníctva.
Diagnóza mladej ženy ju doviedla až na onkologické oddelenie, kde zažila nejedno obrovské sklamanie a mnohé pochybenia zo strany lekárov. Podľa jej slov ju o život pripravia ich chyby a nie samotná choroba.
Žena vo svojom príspevku hovorí aj o tom, že si máme svoj život vážiť a okamžite, keď sa v našom zdravotnom stave vyskytne aj len malý problém, mali by sme vyhľadať kvalitného lekára, ale nie na Slovensku, ale jednoznačne v zahraničí. Jej názor pobúril mnoho ľudí, ktorí majú so slovenskými lekármi dobré skúsenosti. Prečítajte si príspevok a určite nám dajte vedieť váš názor na túto problematiku.
Ako to začalo?
Pozdravujem. Som pacientkou Onkologickej kliniky sv. Alžbety na Heydukovej ulici v Bratislave. Pred viac než dvomi rokmi som sem prišla s hrčou v prsníku. Namiesto okamžitej operácie mi nariadili niekoľkomesačnú chemoterapiu. Cieľ – zmenšiť nádor. Nepodarilo sa. Po biopsii sa naopak nádor zdvojnásobil. Lekári si to fotili, ale operáciu stále odkladali. Uplynulo niekoľko mesiacov a konečne aj jeho chirurgické odstránenie, a to s celým prsom a tiež s lymfatickou uzlinou pod pazuchou. Na CT sa však objavil jeden tzv. uzlík na pľúcach. Následovala opäť chemoterapia. Opäť som skončila bez vlasov, atď. Po jej skončení mi však na kontrolnom CT zistili, že už mám pľúca plné metastáz.
Zvolená chemoterapia na môj typ nádoru nereagovala. Hovoria „negoogluj, nestanovuj si diagnózu sama. Dôveruj lekárom.“ Po tom všetkom som však už dlho nevydržala. Sama som za 5 minút zistila, že zvolená chemoterapia nemohla byť úspešná. Z biopsie jasne vyplynulo, že mi mala byť okamžite nasadená drahšia. biologická liečba. Tú však nasadili až po takmer dvoch rokoch, odkedy som prišla na onkológiu. Po jej dvoch dávkach v kombinácii s chemoterapiou sa mi však objavili nepríjemné nežiaduce účinky.
Doslova sa mi bolestivo olupovala koža na rukách i na nohách. Nedokázala som na chodidlách ani stáť. Poprosila som známeho, aby zašiel za mojou lekárkou a ten sa s ňou dohodol, že preruším jej užívanie, kým sa mi nezahoja ruky a nohy. Keď som konečne sama zvládla cestu na Heydukovu, lekárka mi oznámila, že už na biologickú liečbu nárok nemám, pretože som ju svojvoľne prerušila. Moje tvrdenia ju nepresvedčili.
Povedala skrátka koniec, vieme vám poskytnúť už len paliatívnu starostlivosť
Čiže koniec.
Zubatá mi už klope na dvere a preto vám chcem len odkázat, aby ste sa na Slovensku nespoliehali na lekárov. Ich názory konfrontujte, sami aktívne lekárom zvolenú liečbu konzultujte s viacerými lekármi. Zapojte sa do diskusných fór s pacientmi, ak na to máte, choďte zvolenú liečbu odkonzultovať napríklad. do Rakúska. Jednoducho choďte do krajiny, kde má lekár čas na pacienta, kde sa necítite ako zbytočná vec, na ktorej je treba už len šetriť.
