Obsah článku
Teplota povrchu Tichého oceánu sa oproti normálu zvýšila o 2,7 °C a podľa klimatologických modelov to ešte nie je koniec. Vedci upozorňujú, že aktuálne sa formujúce super El Niño by mohlo vrcholiť až pri oteplení o 4 °C – a jeho následky môžu byť citeľné nielen na druhom konci sveta, ale aj v Európe, a to v podobe zdražovania potravín, búrlivej jesene i zimy.
Pre porovnanie: doteraz najničivejšie El Niño, zaznamenané v rokoch 1997 až 1998, prinieslo oteplenie oceánu o 2,4 °C a stálo životy viac ako 20 000 ľudí po celom svete. Ak sa súčasné prognózy naplnia, išlo by o jav, ktorý by ten historický výrazne prekonal.
Čo je El Niño a prečo je tento „super“?
El Niño je prirodzene sa opakujúci klimatický jav spätý s oteplovaním povrchových vôd v centrálnej a východnej časti Tichého oceánu. Mení rozloženie atmosferického tlaku a narúša ustálené vzdušné prúdy – čo v praxi znamená, že krajiny zvyknuté na sucho zrazu topia v daždi a naopak.
O „super“ El Niño sa hovorí vtedy, keď oteplenie oceánu prekročí určitú prahovú hodnotu a jav nadobúda výnimočnú intenzitu. Klimatológ Grahame Madge z britskej meteorologickej služby Met Office uviedol, že tohtoročná udalosť by mohla patriť medzi najsilnejšie od začiatku 21. storočia.
Kde už to pociťujú a kde to príde
Prvé prejavy sú badateľné už teraz. V Indii je tohtoročný monzún najslabší za približne dve desaťročia. Na západnom pobreží Južnej Ameriky a v západných štátoch USA sa naopak očakávajú silné dažde a povodňové riziko.
Amazónia, väčšina juhovýchodnej Ázie a rozsiahle časti Austrálie sa majú pripraviť na horúčavy, sucho a lesné požiare. Osobitné obavy panujú okolo Kalifornie – v minulosti práve silné El Niño spúšťalo v tomto štáte jedny z najdaždivejších období v jeho histórii, a to aj vďaka takzvaným atmosférickými riekam: pásom mimoriadne vlhkého vzduchu schopným priniesť obrovské množstvo zrážok za krátky čas.
Čo hrozí Európe
Hlavné ohnisko diania bude síce v Pacifiku, no Európa sa nevyhne nepriamym dôsledkom. Klimatický expert Bill McGuire upozorňuje na tri okruhy rizík: výrazné zdražovanie potravín spôsobené poruchami v globálnych dodávateľských reťazcoch, poškodenie infraštruktúry pri povodniach a mimoriadne búrlivá jeseň a zima.
V najhoršom scenári by podľa McGuireho mohli byť zaplavené milióny domov a prevádzok po celom svete a celkové ekonomické škody by sa mohli vyšplhať takmer na bilión dolárov. Tieto čísla cituje denník The Guardian.
Prečo zdražejú potraviny aj u nás
Slovensko je súčasťou globálneho potravinového reťazca – sucho v Austrálii predraží pšenicu, záplavy v Ázii zdvihnú ceny ryže, požiare v Južnej Amerike oberú trhy o sóju. Keď niekoľko veľkých producentských regiónov zlyháva naraz, ceny rastú všade, aj v našich obchodoch.
El Niño navyše môže skomplikovať situáciu pre záhradkárov a pestovateľov aj v strednej Európe. Nepredvídateľné výkyvy teplôt a zrážok v jeseni a zime sťažujú plánovanie sejby, prípravu záhonov i zimovanie trvaliek.
Kedy to vyvrcholí a kedy sa skončí
Odborníci predpokladajú, že aktuálne El Niño dosiahne vrchol v najbližších mesiacoch, no jeho vplyv sa nemusí skončiť hneď po ústupe. Bill McGuire odhaduje, že dôsledky budú citeľné ešte v roku 2027.
Práve rok 2027 by podľa jeho prognózy mohol zapísať do histórie nový teplotný rekord – priemerná globálna teplota by mohla dosiahnuť 1,6 až 1,7 stupňa Celzia nad predindustriálnou úrovňou. To by prekročilo hranicu, ktorú si medzinárodné spoločenstvo stanovilo ako varovnú čiaru.


